(meh) Se usan los corchetes - Scripture Earth

nil. Chi retán' ntuví "ley” jee kuéntá' ní'i' kuachi ya ntu ka' fesál-a kúneí ví'í koso' nuun' ni'. 'Jee niyo iin tiempú' ya ńa'nu ni', sáá ntiá'an kuni' ni' ná tátúní "ley” ...
262KB Größe 0 Downloads 14 vistas
Romanos en el mixteco del suroeste del distrito de Tlaxiaco (meh) Se usan los corchetes [ ] para encerrar las palabras en que hay duda de que estén en el texto original. Se usan los medio corchetes ˻ ˼ para encerrar palabras adicionales que no se encuentran en el texto original. Se escriben para ayudar a la comprensión de la lectura. ©Wycliffe Bible Translators, Inc 2015 http://creativecommons.org/licenses/by-ncnd/2.5/mx/

Romanos

Tuu̱ꞌun ntee Pablo nuu̱uu̱nꞌ rá ñɨvɨ nééꞌ ñuunꞌ Roma Jiáꞌa Pablo tuu̱ꞌun kávau̱ꞌa nuu̱uu̱nꞌ rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Jesús yau̱ kútútú ráa ñuunꞌ Roma 1 Nuꞌuꞌ Pablo, yaa̱ kúvi nii̱ꞌ musúꞌ yaa̱ sáꞌá nii̱ꞌ tiñu Cristo Jesús, jín yaa̱ nkana rea̱ꞌ nuꞌuꞌ kuvi nii̱ꞌ apóstol yaa̱ chúichí rea̱ꞌ nuꞌuꞌ, chi nsaa̱ꞌá sɨ ɨ́ɨ ɨ́n rea̱ꞌ nuꞌuꞌ sáva stekútua̱ꞌún nii̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa Ndiosíꞌ. 2 Ya nchii̱sóyuꞌú yaa̱chii̱ꞌ rea̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa vá nea̱ yanaꞌán nasɨ ɨ́kuitɨꞌ, chi nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ yaa̱ ntee rá “profeta” tua̱ꞌun rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ 3 jiea̱ꞌea̱ꞌ sea̱ꞌya rea̱ꞌ, yaa̱ kúvi Jesucristo yaa̱ kúvi I a̱toꞌoꞌ-ó, yaa̱ nkuvi tataꞌ ichiyúkúnꞌ “rey” David sáá nkiji Jesús nkuvi rea̱ꞌ ñɨvɨ ñunéꞌyúꞌ. 4 Jee nstúvi naa̱aꞌa̱ Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ I a̱toꞌoꞌ-ó Jesucristo kúvi rea̱ꞌ sea̱ꞌya Ndiosíꞌ chi nnaa̱tekuꞌ ii̱ii̱ꞌ rea̱ꞌ nkene rea̱ꞌ nteñu rá nii̱yɨ, jín fuersáꞌ ííꞌ níso rea̱ꞌ. 5 Jee íyó mániꞌ iniꞌ Jesucristo néꞌyá rea̱ꞌ ránuꞌuꞌ jee ntaji rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ráníꞌ tiñu yaa̱ kúvi ránꞌ apóstol yaa̱ chúichí rea̱ꞌ ránuꞌuꞌ saꞌá ránꞌ tiñu nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Ntaji rea̱ꞌ tiñu vá sáva stekútua̱ꞌún ránꞌ tua̱ꞌun rea̱ꞌ, sáva koo ñɨvɨ nteñu nɨꞌɨ rá ñɨvɨ ñɨi̱vɨ ɨ́ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús jee saáva kaníjiá ráa maa. 6 Jee suni ránoꞌó yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rán nteñu rá ñɨvɨ vá yaa̱ nkana Ndiosíꞌ kɨꞌɨ rán nua̱ua̱nꞌ Jesucristo. 7 Tée nii̱ꞌ tutuꞌ yaꞌá nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó yaa̱ ñúnúunꞌ Ndiosíꞌ ránoꞌó yaa̱ nééꞌ rán ñuunꞌ Roma, yaa̱ nkana rea̱ꞌ ránoꞌó sáva kusɨ ɨ́ɨ ɨ́n rán kɨꞌɨ rán nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Naa̱ kaa̱ꞌ koo maa̱nii̱ꞌ iniꞌ tátáꞌ-ó Ndiosíꞌ jín I a̱toꞌoꞌ-ó Jesucristo kunea̱ꞌyá ráa ránoꞌó jín yaa̱ kuneeꞌ vaa̱ꞌa rán saꞌá ráa.

1

Pablo kuíni reu̱ꞌ kɨɨ̱ꞌɨɨ̱nꞌ reu̱ꞌ ñuunꞌ Roma Jee xíꞌnañúꞌún kaa̱ꞌ yaa̱ jiáꞌa nii̱ꞌ yaa̱ kútaꞌviꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ nii̱ꞌ sáni chúꞌun káñá Jesús iniꞌ nii̱ꞌ sáꞌá nii̱ꞌ maa jiea̱ꞌea̱ꞌ ntáká 8

Romanos 1

2

ránoꞌó, chi tékútua̱ꞌún nua̱ua̱nꞌ nɨꞌɨ ñɨi̱vɨ ɨ́ naa̱sa kúneí iniꞌ rán Jesús. 9 Chi Ndiosíꞌ, yaa̱ sáꞌá nii̱ꞌ tiñu rea̱ꞌ jín nɨꞌɨ nea̱ ánímaꞌ nii̱ꞌ yaa̱ stékútua̱ꞌún nii̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa sea̱ꞌya rea̱ꞌ, jee Ndiosíꞌ kúvi yaa̱ naáꞌ nii̱ꞌ yaa̱ ntu jiákuii̱ñɨi̱ꞌ nii̱ꞌ yaa̱ káꞌánꞌ nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ránoꞌó 10 sukuáni sukuáni sáá jíkánꞌ táꞌvíꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. Jee jíkánꞌ táꞌvíꞌ nii̱ꞌ yaa̱ retú kuíni rea̱ꞌ jee saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ nea̱kuaa̱ꞌ nkúvi kaa̱ꞌ kuaa̱jianea̱ꞌyá nii̱ꞌ ránoꞌó ntañúꞌún. 11 Chi níyo iniꞌ nii̱ꞌ kunea̱ꞌyá nii̱ꞌ ránoꞌó jee xinéꞌénꞌ nii̱ꞌ tua̱ꞌun rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó sáva saꞌá Taa̱chii̱ꞌ ii̱ii̱ꞌ Ndiosíꞌ kaa̱ꞌ tiñu váꞌa iniꞌ rán sáva kuiñɨ nii̱ꞌin rán kaa̱ꞌ jín rea̱ꞌ. 12 Sukuán saꞌá nii̱ꞌ sáva nachuneí-ó iniꞌ ɨɨn inka rá táꞌán-órán jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ maárán jín nuꞌuꞌ ɨɨn nuún ni kúneí iniꞌ-ó Jesús. 13 Soo, rá ránoꞌó ñanitáꞌán nii̱ꞌ, kuíni nii̱ꞌ yaa̱ kúkáꞌnú iniꞌ rán yaa̱ kuea̱ꞌea̱ꞌ íchí nñua̱ꞌun iniꞌ nii̱ꞌ kuaa̱jianea̱ꞌyá nii̱ꞌ ránoꞌó, soo nea̱ vitan íyó yaa̱ chítuvi-i nua̱ua̱nꞌ nuꞌuꞌ. Kuíni nii̱ꞌ kuaa̱jianea̱ꞌyá nii̱ꞌ ránoꞌó sáva taji nii̱ꞌ tua̱ꞌun Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó sáva saꞌá Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ rea̱ꞌ tiñu iniꞌ ánímaꞌ rán, kuéntáꞌ nsaa̱ꞌá nii̱ꞌ nteñu rá ñɨvɨ rá inka “nación”. 14 Chi táyáꞌvi nii̱ꞌ tiñu kua̱ꞌva nii̱ꞌ tua̱ꞌun Jesús nua̱ua̱nꞌ ntáká rá ñɨvɨ, nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ káꞌánꞌ tua̱ꞌun griego jín nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ ntu káꞌánꞌ griego, nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ tua̱ꞌva jín nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ ntu túꞌva. 15 Saáva nuꞌuꞌ vaa̱nea̱ꞌ ñúkúvi iniꞌ nii̱ꞌ yaa̱ suni kachitua̱ꞌún nii̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó yaa̱ nééꞌ rán ñuunꞌ Roma. Níso tuu̱ꞌun váꞌa Jesús fuersáꞌ ííꞌ Chi ntua̱ví kúkanuun nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa Jesús, chi kúvi tua̱ꞌun vá fuersáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ sáva xinánitáꞌvíꞌ rea̱ꞌ ntáká ñɨvɨ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa tua̱ꞌun vá, xíꞌnañúꞌún rá ñɨvɨ Israel jee suni rá ñɨvɨ ntu kúvi Israel. 17 Chi tua̱ꞌun váꞌa Jesús stúvi yaa̱ sííyo Ndiosíꞌ kuaa̱chi-ó sáva kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, jiea̱ꞌea̱ꞌ kúneí iniꞌ-ó Jesús jee kuaa̱chi kuitɨꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ-ó ví-i, sáni káchíꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ níso tua̱ꞌun Ndiosíꞌ: “Rá ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá Ndiosíꞌ yaa̱ nkinoa̱o naa̱aꞌa̱ -a nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, jiea̱ꞌea̱ꞌ kúneí iniꞌ ráa rea̱ꞌ, jee kutekuꞌ-u nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání jín rea̱ꞌ.” 16

Romanos Romanos 1 1

3

Siɨ̱kɨɨ̱ꞌ rá ñɨvɨ ñɨɨ̱vɨ ɨ Chi nstúvi Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ-ó yaa̱ kítɨ ɨ́ꞌ iniꞌ rea̱ꞌ jee vaa̱ji nea̱ antivɨ ɨ́ yaa̱ xinóꞌo rea̱ꞌ ntáká ñɨvɨ ntu sáꞌá ñáꞌnú ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jín yaa̱ ntu kínóo naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. Chi jín rá tiñu nivaa̱ꞌa sáꞌá ráa jiáxin ráa tua̱ꞌun naa̱aꞌa̱ rea̱ꞌ. 19 Chi yaa̱ kuvi kuniꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ Ndiosíꞌ nijinꞌ túvi nua̱ua̱nꞌ ráa, chi maá Ndiosíꞌ nstúvi rea̱ꞌ maa. 20 Chi sú ntu túvi rea̱ꞌ, soo nea̱ sáá nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ ñɨi̱vɨ ɨ́ kájí kuitɨꞌ túvi naa̱sa íyó rea̱ꞌ. Chi kájí kuitɨꞌ túvi yaa̱ kúvi rea̱ꞌ Ndiosíꞌ jín yaa̱ níso rea̱ꞌ fuersáꞌ ííꞌ nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání, chi kúvi kii̱kua̱ꞌun iniꞌ nɨꞌɨ ñɨvɨ maa jiea̱ꞌea̱ꞌ rá nantíñú nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ. Saáva ntua̱ví íyó kúvi nanísii̱kɨi̱ꞌ tee ñɨvɨ yaa̱ ntu jíníꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ Ndiosíꞌ. 21 Chi sú jíníꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ Ndiosíꞌ, jee ntua̱ví nnákuatáꞌví ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kúvi rea̱ꞌ Ndiosíꞌ jee ni ntua̱ví njiáꞌa ráa yaa̱ kútaꞌviꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Chisaꞌ nkenta kúvi kaa̱ꞌá antúníꞌ ráa jee nnua̱neenꞌ ánímaꞌ ráa yaa̱ naanꞌ kúvi ráa. 22 Jee káchíꞌ ráa yaa̱ níchí xíniꞌ ráa, soo nkenta ráa kúvi ráa ñɨvɨ naanꞌ. 23 Chi nxii̱nóo ráa Ndiosíꞌ yaa̱ viiꞌ kúñáꞌnú rea̱ꞌ yaa̱ ni ntu jíꞌíꞌ rea̱ꞌ, sáva kuneñua̱ꞌun ráa rá santúꞌ ñunéꞌyúꞌ yaa̱ túvi kuéntáꞌ ñɨvɨ yaa̱ jíꞌíꞌ, jín kuéntáꞌ rá saaꞌ, jín rá kitɨ jíka kua̱mii̱ꞌ, jín rá kitɨ síúꞌun maáa. 24 Saáva nsiaa̱áꞌ Ndiosíꞌ ráa njiaa̱ꞌa rea̱ꞌ yaa̱ saꞌá ráa rá tiñu yaa̱ níyo iniꞌ ánímaꞌ ráa yaa̱ kúvi rá tiñu yaa̱ ntu íyó ninuꞌun. Jee yukuán vá sáꞌá ráa tiñu niváꞌa jín ɨɨn inka táꞌán ráa jín ñunéꞌyúꞌ ráa yaa̱ njiaa̱ꞌa-a tua̱nkánuun maáráa. 25 Maáráa nxii̱nóo ráa tua̱ꞌun naa̱aꞌa̱ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ tuntúꞌún. Jee nneñua̱ꞌun ráa nyɨi̱tíñú ráa nua̱ua̱nꞌ rá nantíñú nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ nsú káꞌ maáréꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ maa, yaa̱ íyó nii̱ꞌii̱nꞌ rea̱ꞌ yaa̱ nakuetúꞌún-ó rea̱ꞌ nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání. Suꞌva koo, Amén. 26 Saáva, nsiaa̱áꞌ Ndiosíꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ tiñu néꞌén yaa̱ níyo iniꞌ ráa saꞌá ráa yaa̱ kúvi tua̱nkánuun. Chi nea̱ íyó ñaꞌan yaa̱ nxii̱nóo ráña kuneeꞌ ráña jín rá tea̱e sánikuaa̱ꞌ kuíni Ndiosíꞌ jee nákusuꞌ ráña jín tánsɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráña yaa̱ ntu íyó saꞌá ráña suꞌva. 27 Jee suni ɨɨn nuún sukuán, nxii̱nóo tea̱e ichi sáni nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ yaa̱ násaaꞌ ráa néꞌyá ráa ñaꞌan ráa, jee nnaa̱saaꞌ ráa nnea̱ꞌyá ráa ɨɨn inka táꞌán ráa. Jee 18

Romanos 1

4

tea̱e jín tea̱e, nsaa̱ꞌá ráa tiñu tua̱nkánuun jín tántéyɨ ɨ́ɨ ɨ́ ráa, jee níꞌínꞌ maáráa tua̱nóꞌó yaa̱ íyó nii̱ꞌinꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rá tiñu kánéꞌí nsaa̱ꞌá ráa. 28 Nua̱ua̱nꞌ nkua̱ichi iniꞌ ráa tɨɨn kuéntáꞌ ráa yaa̱ íyó Ndiosíꞌ. Nnaa̱siáꞌa Ndiosíꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ antúníꞌ kánéꞌí ráa sáva saꞌá ráa tiñu yaa̱ ntua̱ví íyó saꞌá ráa. 29 Jee chítú ráa jín ntáká tiñu yaa̱ ntu íyó naa̱aꞌa̱ [jín sáꞌá téní ráa jín ñɨvɨ yaa̱ ntu ntánaꞌá jín ráa,] máá kánéꞌí ví ráa, máá kuíni víꞌí ráa kaa̱ꞌ, manúniváꞌa sáꞌá ráa, chítú ráa jín máá tiñu uꞌvi iniꞌ ráa, sáꞌá ráa nii̱yɨ, sáꞌá ráa tuntíxín, máñáꞌ ráa, sukuáni ñúꞌún nivaa̱ꞌa iniꞌ ráa, máá tuntúꞌún kaꞌanꞌ xii̱nii̱ꞌ táꞌán ráa, 30 kákuíyuꞌú ráa néꞌyá ráa táꞌán ráa, táꞌvi iniꞌ ráa néꞌyá ráa Ndiosíꞌ, ténúunꞌ ráa táꞌán ráa, kúvíxiꞌ ráa, káꞌánꞌ téyɨ ɨ́ɨ ɨ́ ráa, núkú ráa kaa̱ꞌ naa̱sa saꞌá ráa kaa̱ꞌ rá tiñu niváꞌa, ntua̱ví káníjiá ráa rá sɨꞌɨ ɨ́ ráa, 31 naanꞌ kúvi ráa, ntu síkúnkuvi ráa nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun káꞌánꞌ ráa, ntu ñunkúún iniꞌ ráa, ntu náꞌví iniꞌ ráa. 32 Sú jíníꞌ vaa̱ꞌa ráa tua̱ꞌun naa̱aꞌa̱ tátúníꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ rá ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá suꞌva íyó nii̱ꞌii̱nꞌ ráa yaa̱ kuviꞌ ráa, jee nsáꞌ kuaa̱chi sáꞌá ráa maa, chisaꞌ suni kúváꞌa iniꞌ ráa néꞌyá ráa sáꞌá inka ñɨvɨ maa. Nau̱aꞌu̱ sánáaꞌ Ndiosíꞌ Saájee ntua̱né íyó yaa̱ tee nú sii̱kɨi̱ꞌ sáva nama nú maánú, né ni ɨɨn ránoꞌó yaa̱ tée nú kuaa̱chi sii̱kɨi̱ꞌ inka ñɨvɨ. Chi retú tee kuaa̱chi nú sii̱kɨi̱ꞌ inka ñɨvɨ jee síjíta nú sii̱kɨi̱ꞌ maánú, chi noꞌó

2

1

5

Romanos Romanos 2 2

yaa̱ síjíta nú inka ñɨvɨ jee suni ɨɨn nuún ni sáꞌá nú yaa̱ sáꞌá ráa. 2 Soo jíníꞌ-ó yaa̱ Ndiosíꞌ sánáaꞌ rea̱ꞌ sáni yaa̱ naáꞌ sii̱kɨi̱ꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá ráa kuaa̱chi sukuán. 3 Jee noꞌó, yaa̱ tée nú kuaa̱chi sii̱kɨi̱ꞌ inka ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá ráa sukuán jee ɨɨn nuún sáꞌá nú maa, jee, ¿á jiáni iniꞌ nú yaa̱ kaa̱ku nú nua̱ua̱nꞌ sanáaꞌ Ndiosíꞌ sii̱kɨi̱ꞌ nú, rúja? 4 Áxí, ¿á kúníichiꞌ nú yaa̱ ntántúníꞌ ñunkúún iniꞌ Ndiosíꞌ noꞌó jín yaa̱ jiéꞌnéꞌ xá iniꞌ rea̱ꞌ jín yaa̱ káꞌnú xá iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ noꞌó? ¿Á ntu jíníꞌ nú yaa̱ ñunkúún iniꞌ rea̱ꞌ noꞌó sáva nachuꞌun rea̱ꞌ ichi noꞌó nakani iniꞌ nú nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi nú, résa? 5 Soo jiea̱ꞌea̱ꞌ nii̱ꞌin ánímaꞌ nú jee ntu nákani iniꞌ ánímaꞌ nú nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi nú sáva nakunikɨnꞌ nú Ndiosíꞌ, jee sukuán násikúniso nú kaa̱ꞌ yaa̱ kítɨ ɨ́ꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ noꞌó jee taji rea̱ꞌ kaa̱ꞌ tua̱nóꞌó nua̱ua̱nꞌ nú kii̱vɨi̱ꞌ yaa̱ xinóꞌo rea̱ꞌ ñɨvɨ nsaa̱ꞌá kuaa̱chi, sáá stúvi rea̱ꞌ yaa̱ naa̱aꞌa̱ sanáaꞌ rea̱ꞌ rá kuaa̱chi. 6 Jee nachunáán rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ta ɨɨn ñɨvɨ sáni rá tiñu nsaa̱ꞌá ráa. 7 Jee rá ñɨvɨ níkɨ ɨ́nꞌ nii̱ꞌin ráa sáꞌá ráa yaa̱ váꞌa chi núkú ráa yaa̱ saꞌá Ndiosíꞌ yaa̱ nuñáꞌnú ráa, jín yaa̱ nakuatáꞌví rea̱ꞌ ráa jín yaa̱ nkua̱víꞌ ráa kaa̱ꞌ. Jee nachunáán rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa yaa̱ kutekuꞌ ráa jín rea̱ꞌ nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání. 8 Soo kítɨ ɨ́ꞌ iniꞌ rea̱ꞌ nachunáán rea̱ꞌ xinóꞌo rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ kuaa̱sɨn iniꞌ ráa jín yaa̱ ntu káníjiá ráa nua̱ua̱nꞌ yaa̱ naáꞌ, chisaꞌ káníjiá ráa yaa̱ niváꞌa. 9 Jee koo tua̱nóꞌó jín tua̱nkuíꞌyáꞌ iniꞌ nua̱ua̱nꞌ ntaa̱ká rá ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá ráa yaa̱ niváꞌa, xíꞌna rá ñɨvɨ Israel jee suni rá ñɨvɨ rá inka “nación”. 10 Soo saꞌá Ndiosíꞌ yaa̱ nuñáꞌnú ráa jee nakuatáꞌví rea̱ꞌ ráa jee kinoa̱o vaa̱ꞌa ánímaꞌ ntáká rá ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá yaa̱ váꞌa, xíꞌna rá ñɨvɨ Israel jee suni rá ñɨvɨ rá inka “nación”. 11 Chi Ndiosíꞌ ntu sɨ ɨ́ɨ ɨ́n saꞌá rea̱ꞌ ɨɨn ñɨvɨ jín inka ñɨvɨ. 12 Chi ntaa̱ká ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá kuaa̱chi, sú ntu yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa xii̱ntíín “ley” yaa̱ njiaa̱ꞌa Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ Moisés nea̱ yanaꞌán, jee kɨi̱naanꞌ ráa sú nsú jiea̱ꞌea̱ꞌ “ley” vá. Jee ntaa̱ká ñɨvɨ sáꞌá kuaa̱chi rá yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa xii̱ntíín “ley” vá, jee jiea̱ꞌea̱ꞌ “ley” vá keꞌneꞌ Ndiosíꞌ kuaa̱chi sii̱kɨi̱ꞌ ráa. 13 Chi ntu kínóo naa̱aꞌa̱ ñɨvɨ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ tésóꞌo ráa “ley” vá, chisaꞌ kínóo naa̱aꞌa̱ rá ñɨvɨ sáꞌá ráa yaa̱ káchíꞌ “ley” vá. 14 Chi rá ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi ñɨvɨ ñuunꞌ Israel jee ni ntu kúmí ráa “ley” vá, soo sáꞌá ráa yaa̱ tátúníꞌ “ley” vá sánikuaa̱ꞌ ñúꞌún antúníꞌ ráa,

Romanos 2

6

jee yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ɨɨn “ley” maáráa ánímaꞌ ráa, sú ntu kúmí rá “ley” Moisés. 15 Chi stúvi ráa tiñu sáꞌá “ley” maáráa yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ánímaꞌ ráa, chi iniꞌ maáráa jiáꞌa-a yaa̱ naáꞌ nua̱ua̱nꞌ maáráa jee antúníꞌ maáráa chíkuáchi-i maáráa áxí náma-a maáráa. 16 Sukuán kuvi kii̱vɨi̱ꞌ saꞌá Ndiosíꞌ yaa̱ sanáaꞌ Cristo Jesús jiea̱ꞌea̱ꞌ rá tiñu íyó yuꞌuꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá rá ñɨvɨ jín yaa̱ ñani iniꞌ ráa. Jee sanáaꞌ rea̱ꞌ kuaa̱chi ráa sánikuaa̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa rea̱ꞌ yaa̱ káchítua̱ꞌún nii̱ꞌ. Rá ñɨvɨ Israel jín “ley” yau̱ njiáꞌa Ndiosíꞌ nuu̱uu̱nꞌ Moisés Jee noꞌó yaa̱ káchíꞌ nú yaa̱ kúvi nú ñɨvɨ Israel, jee retú kúneí iniꞌ nú “ley” yaa̱ njiáꞌa Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ Moisés, jee retú káꞌánꞌ téyɨ ɨ́ɨ ɨ́ nú yaa̱ Ndiosíꞌ kúvi Ndiosíꞌ nú, 18 jee retú jíníꞌ nú ná kúvi yaa̱ kuíni Ndiosíꞌ yaa̱ saꞌá nú, jee retú káji nú yaa̱ váꞌa kaa̱ꞌ, chi nkua̱tua̱ꞌva nú yaa̱ káchíꞌ “ley” Ndiosíꞌ, 19 jee retú káꞌvi iniꞌ nú yaa̱ kúvi chuꞌun nú ichi rá ñɨvɨ yaa̱ ntu jíníꞌ tua̱ꞌun “ley” Ndiosíꞌ yaa̱ káchíꞌ-ó kúvi ráa kuéntáꞌ ñɨvɨ kuáá, jee retú sukuán kúvi nú kuéntáꞌ yaa̱ xtúúnꞌ nú iniꞌ ánímaꞌ ráa yaa̱ jiáꞌnu ráa nua̱ua̱nꞌ neenꞌ, 20 jee retú káꞌvi iniꞌ nú yaa̱ maánú ví yaa̱ xínéꞌénꞌ rá ñɨvɨ ntu jíníꞌ vaa̱ꞌa ráa tua̱ꞌun “ley”, jee retú káꞌvi iniꞌ nú yaa̱ kuvi xinéꞌénꞌ nú rá ñɨvɨ ntu jíjia iniꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun “ley”, chi kúmí nú “ley” vá jee saáva káꞌvi iniꞌ nú yaa̱ jíníꞌ nú ntáká tua̱ꞌun níchí tua̱ꞌun naa̱aꞌa̱ , 21 saájee, noꞌó, yaa̱ xínéꞌénꞌ nú inka ñɨvɨ, ¿á ntu xínéꞌénꞌ nú maánú? Maánú yaa̱ káchítua̱ꞌún nú yaa̱ koto sáꞌá kuíꞌná, ¿naa̱ kuvi chi sákuíꞌná nú, rúja? 22 Jee noꞌó yaa̱ káchíꞌ nú yaa̱ koto kúsíkɨ ɨ́ iniꞌ ñɨvɨ jín inka ñaꞌan áxí inka tea̱e, ¿naa̱ kuvi chi kúsíkɨ ɨ́ iniꞌ nú, rúja? Jee noꞌó yaa̱ kúníichiꞌ nú rá santúꞌ, ¿naa̱ kuvi chi sákuíꞌná nú rá nantíñú rá veñua̱ꞌun nua̱ua̱nꞌ néñua̱ꞌun rá ñɨvɨ rá santúꞌ vá, résa? 23 Jee noꞌó yaa̱ káꞌánꞌ téyɨ ɨ́ɨ ɨ́ nú jiea̱ꞌea̱ꞌ “ley” Moisés, soo, ¿naa̱

17

7

Romanos Romanos 3 2

kuvi chi jiáꞌa nú tua̱ꞌun kánuun nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ jiáꞌa nú nua̱ua̱nꞌ tátúníꞌ “ley” Moisés, rúja? 24 Chi suꞌva vá níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ nééꞌ tua̱ꞌun Ndiosíꞌ: “Rá ñɨvɨ rá inka “nación” yaa̱ ntu kúvi Israel káꞌánꞌ kuáá ráa sii̱kɨi̱ꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ránoꞌó.” 25 Íyótiñu nijia yaa̱ níso nú seña Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ yɨkɨkúñu nú, yaa̱ káchíꞌ-ó “circuncisión”,2:25 retú sáꞌá nú yaa̱ káchíꞌ “ley” Moisés. Soo retú jiáꞌa nú nua̱ua̱nꞌ yaa̱ tátúníꞌ “ley” vá, sú nsaa̱ꞌá “circuncidar” nú maánú soo kúvi kuéntáꞌ ntu nsaa̱ꞌá “circuncidar” nú maánú kuéntáꞌ rá ñɨvɨ inka “nación”. 26 Soo rá ñɨvɨ inka “nación”, yaa̱ ntu níso ráa seña “circuncisión” jee retú síkúnkuvi ráa yaa̱ tátúníꞌ “ley” Ndiosíꞌ, jee, ¿á ntu tɨ ɨ́ɨn kuéntáꞌ Ndiosíꞌ ráa kuéntáꞌ yaa̱ níso seña “circuncisión” kuéntáꞌ kuaa̱ꞌ rá tea̱e Israel, rúja? 27 Jee rá ñɨvɨ, yaa̱ ntu níso ráa seña “circuncisión” nua̱ua̱nꞌ yɨkɨkúñu ráa, jee retú síkúnkuvi ráa yaa̱ káchíꞌ “ley” Ndiosíꞌ, jee sanáaꞌ ráa sii̱kɨi̱ꞌ noꞌó, yaa̱ jiáꞌa nú nua̱ua̱nꞌ yaa̱ tátúníꞌ “ley” Ndiosíꞌ, súnikaa̱ꞌ kúmí nú tua̱ꞌun “ley” Ndiosíꞌ níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ jín súnikaa̱ꞌ níso nú seña “circuncisión”. 28 Chi nsú jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ túvi nua̱ua̱nꞌ nijínꞌ ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ kúvi ñɨvɨ Israel sáꞌá-a yaa̱ kúvi nijia-a ñɨvɨ Israel. Jee ni nsáꞌ kúvi “circuncisión” nijia kuaa̱chi seña yaa̱ níso tea̱e nua̱ua̱nꞌ nijínꞌ nua̱ua̱nꞌ yɨkɨkúñu-u. 29 Chisaꞌ ñɨvɨ yaa̱ ñúꞌún tua̱ꞌun Ndiosíꞌ iniꞌ ánímaꞌ-a kúvi nijia-a ñɨvɨ Israel. Jee “circuncisión” nijia yaa̱ kúvi seña Ndiosíꞌ ví tiñu sáꞌá Taa̱chii̱ꞌ ii̱ii̱ꞌ Ndiosíꞌ iniꞌ ánímaꞌ-a, soo “ley” níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ntu sáꞌá-a sukuán. Jee ñɨvɨ sukuán, nsú rá ñɨvɨ nákuetúꞌún maa, chisaꞌ nea̱ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ vaa̱ji yaa̱ nákuetúꞌún rea̱ꞌ maa. 1 Saájee, ¿ná kúvi kinoa̱o vaa̱ꞌa kaa̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ Israel nsú kaa̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ rá inka ñɨvɨ? Áxí, ¿naa̱ nua̱ua̱nꞌ íyótiñu yaa̱ níso tea̱e Israel seña “circuncisión” yɨkɨkúñu-u? 2 ¡Kuea̱ꞌea̱ꞌ!, jee kuea̱ꞌea̱ꞌ

3 2:25

“Circuncisión” kúvi ɨɨn “costumbre” yaa̱ sáꞌá ñɨvɨ Israel yaa̱ sííyo ráa ntíꞌ ñɨɨn xii̱nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ííꞌ tea̱e. “Circuncisión” kúvi seña yaa̱ stúvi-i yaa̱ ɨɨn tea̱e kúvi ichiyúkúnꞌ Israel jín yaa̱ kúvi ráa ñɨvɨ Ndiosíꞌ. Jee njiaa̱ꞌa Ndiosíꞌ “ley” nua̱ua̱nꞌ Moisés tiempúꞌ yanaꞌán víꞌí. Jee “ley” vá káchíꞌ yaa̱ rá tea̱e yaa̱ kúvi ichiyúkúnꞌ Israel íyó sáꞌá “circuncidar” ráa rá sea̱ꞌya yɨ ɨ́ɨ ɨ́ ráa.

Romanos 3

8

víꞌí jiea̱ꞌea̱ꞌ kúvi-i yaa̱ váꞌa nua̱ua̱nꞌ ráa. Chi vaa̱tua̱ꞌ nijia chi yaa̱ xíꞌnañúꞌún kaa̱ꞌ kúvi yaa̱ ntea̱tíñú Ndiosíꞌ ráa kumí ráa tua̱ꞌun rea̱ꞌ. 3 Jee, ¿ná kuvi retú sava ráa ntu nsii̱kúnkuvi naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ? ¿Á saꞌá yukuán yaa̱ nsáꞌ sikúnkuvi naa̱aꞌa̱ Ndiosíꞌ tua̱ꞌun njiaa̱ꞌayuꞌú rea̱ꞌ rúja? 4 ¡Ntua̱né íyó sukuán! Chisaꞌ naa̱aꞌa̱ kúvi Ndiosíꞌ súnikaa̱ꞌ ntaa̱ká ñɨvɨ kúvi ráa ñɨvɨ túꞌún, sáni káchíꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ níso tua̱ꞌun Ndiosíꞌ: Sáva kene naa̱aꞌa̱ nú jín tua̱ꞌun káꞌánꞌ nú, jee kúneí nú sáá tée ñɨvɨ kuaa̱chi sii̱kɨi̱ꞌ nú. Káchíꞌ David nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 5 Soo retú yaa̱ nivaa̱ꞌa sáꞌá ránꞌ stúvi yaa̱ naa̱aꞌa̱ sáꞌá Ndiosíꞌ, ¿ná kúvi yaa̱ kachiꞌ-ó, résa? ¿Á ntu naa̱aꞌa̱ kúvi Ndiosíꞌ xinóꞌo rea̱ꞌ ránuꞌuꞌ, résa? (Vaa̱ káꞌánꞌ nii̱ꞌ kuéntáꞌ káꞌánꞌ rá ñɨvɨ ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá.) 6 ¡Ntua̱né íyó sukuán! Chi retú ntu sáꞌá naa̱aꞌa̱ Ndiosíꞌ, ¿naa̱sa keꞌneꞌ rea̱ꞌ kuaa̱chi rá ñɨvɨ ñɨi̱vɨ ɨ́, résa? 7 Soo retú tuntúꞌún nii̱ꞌ íyótiñu-u sáva stúvi-i yaa̱ naa̱aꞌa̱ tua̱ꞌun Ndiosíꞌ jee sukuán saa víꞌí káꞌ ntántúníꞌ kenta tua̱vi yaa̱ viiꞌ nasɨ ɨ́kuitɨꞌ kaa̱ꞌ kúñáꞌnú rea̱ꞌ, jee, ¿naa̱ kuvi chi kúnáaꞌ ii̱ii̱ꞌ sii̱kɨi̱ꞌ nii̱ꞌ yaa̱ kúvi nii̱ꞌ ɨɨn ñɨvɨ kuaa̱chi, résa? 8 Ntu sukuán ví-i, sáni kákuíyuꞌú ñɨvɨ káꞌvi ni sii̱kɨi̱ꞌ ránuꞌuꞌ jee káchíꞌ ráa yaa̱ káchíꞌ-ó: “sáꞌá-ó yaa̱ niváꞌa sáva kiji yaa̱ váꞌa.” Naa̱aꞌa̱ xinóꞌo Ndiosíꞌ ráa. Kuau̱íyó ñɨvɨ sáꞌá kuau̱chi Saájee resaa̱a jee suviránꞌ yaa̱ kúvi ránꞌ ñɨvɨ Israel, ¿á kúvi ránꞌ vaa̱ꞌa kaa̱ꞌ nsú kaa̱ꞌ rá inka ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi ráa ñɨvɨ Israel? ¡Ntua̱ví kuitɨꞌ!, chi ya nkachiꞌ ránꞌ yaa̱ ntaa̱ká ñɨvɨ, vaa̱ni sú rá ñɨvɨ Israel jín vaa̱ni sú rá ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi ráa ñɨvɨ Israel, yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa xii̱ntíín kuaa̱chi. 10 Suꞌva káchíꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ níso tua̱ꞌun Ndiosíꞌ: Ntu íyó ñɨvɨ naa̱aꞌa̱ , ni sú ɨɨn ni. 11 Ntua̱ví íyó ni ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ jiákua̱ꞌun iniꞌ-i tua̱ꞌun Ndiosíꞌ. Ntua̱ví íyó ni ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ núkú-u kɨꞌɨ-ɨ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 12 Ntaa̱ká ñɨvɨ nnaa̱kuii̱ñɨi̱ꞌ yátá ráa nua̱ua̱nꞌ ichi Ndiosíꞌ. Ɨɨn nuún ni ntáká ñɨvɨ nkenta síjíta ráa maáráa. Ntua̱ví íyó ni ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá yaa̱ váꞌa, ntua̱né íyó ni sú ɨɨn. 13 Jee káꞌánꞌ ráa tua̱ꞌun ntu íyó ninuꞌun chi yaviꞌ sua̱kua̱nꞌ ráa 9

9

Romanos Romanos 3 3

kúvi kuéntáꞌ veꞌi nii̱yɨ yaa̱ núne, jee yáá túꞌún ráa, jee xtúfíꞌ tua̱ꞌun káꞌánꞌ ráa kuéntáꞌ nute xéénꞌ koo. 14 Jee yuꞌú ráa ñúꞌún chitú máá tua̱ꞌun chísónínu jín tua̱ꞌun táꞌvi iniꞌ. 15 Jee ñamaꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ráa sáva saꞌá ráa nii̱yɨ. 16 Xínáánꞌ ráa jín tua̱nóꞌó sáꞌá ráa nua̱ua̱nꞌ jíka ráa. 17 Jee ntu jíníꞌ ráa ichi kuneeꞌ ñunkúún ráa. 18 Jee ntu ñúꞌún yúꞌví iniꞌ ráa néꞌyá ráa Ndiosíꞌ. 19 Soo jíníꞌ-ó yaa̱ né ni ɨɨn tua̱ꞌun yaa̱ káchíꞌ “ley” Moisés, jee káchíꞌ-i vá nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa chii̱ji xii̱ntíín “ley”, sáva ntaa̱ká ñɨvɨ kasɨꞌ ráa yuꞌú ráa chi ntu kúvi nama ráa maáráa, jee kuaa̱íyó ñɨvɨ ñɨi̱vɨ ɨ́ kɨꞌɨ ráa chii̱ji nua̱ua̱nꞌ sanáaꞌ Ndiosíꞌ sii̱kɨi̱ꞌ kuaa̱chi ráa. 20 Chi ni ɨɨn ñɨvɨ ntu kínóo naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ núkú ráa sikúnkuvi ráa yaa̱ tátúníꞌ “ley” rea̱ꞌ. Chisaꞌ sáꞌá “ley” vá yaa̱ kukáꞌnú iniꞌ-ó yaa̱ níso-ó kuaa̱chi. Sikáku Ndiosíꞌ yó siíyo reu̱ꞌ yó xiɨ̱ntíín kuau̱chi-ó jieu̱ꞌeu̱ꞌ kúneí iniꞌ-ó Jesús 21 Soo vitan jee stúvi Ndiosíꞌ yaa̱ sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kínóo naa̱aꞌa̱ ñɨvɨ nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, jee nsú jiea̱ꞌea̱ꞌ “ley” ví-i. Jee tua̱ꞌun “ley” Moisés jín tua̱ꞌun rá “profeta”, yaa̱ njiaa̱ꞌa Ndiosíꞌ tua̱ꞌun rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa, jee tua̱ꞌun ráa jiáꞌa-a yaa̱ naáꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ sáꞌá Ndiosíꞌ sukuán. 22 Chi Ndiosíꞌ sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kínóo naa̱aꞌa̱ ñɨvɨ nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa Jesucristo. Sáꞌá Ndiosíꞌ sukuán jín ntáká ráa yaa̱ kúneí iniꞌ ráa Cristo chi ntu sɨ ɨ́ɨ ɨ́n sáꞌá rea̱ꞌ jín ɨɨn inka ráa. 23 Chi ntáká ñɨvɨ nsaa̱ꞌá ráa kuaa̱chi jee saáva kújíká ráa ntu kénta kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ viiꞌ kúñáꞌnú rea̱ꞌ. 24 Soo nsiíyo Ndiosíꞌ kuaa̱chi-ó sáva kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, jee nsii̱kútaꞌviꞌ saɨn rea̱ꞌ maa nua̱ua̱nꞌó sú ntu íyó nii̱ꞌii̱nꞌ-ó maa chi íyó mániꞌ iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ yó, chi nchua̱náán nkáꞌnú Cristo Jesús nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi-ó, sáva nákani núne Cristo yó kene-ó nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi-ó, jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 25 Chi ñani Ndiosíꞌ Jesús sáva kuviꞌ rea̱ꞌ jee katɨ nii̱ñɨi̱ꞌ rea̱ꞌ sáva soa̱koa̱ꞌ rea̱ꞌ maáréꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi-ó, sáva kunekáꞌnú

Romanos 3

10

iniꞌ Ndiosíꞌ kuaa̱chi-ó, jiea̱ꞌea̱ꞌ kúneí iniꞌ-ó Jesús. Jee sukuán stúvi Ndiosíꞌ yaa̱ naa̱aꞌa̱ kúvi rea̱ꞌ chi njiaa̱ꞌa rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ rá kuaa̱chi nsaa̱ꞌá ñɨvɨ tiempúꞌ yanaꞌán, ˻jee ntu nxínóꞌo rea̱ꞌ ráa˼, 26 chi ñeꞌneꞌ iniꞌ rea̱ꞌ maa. Jee nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ sukuán sáva tiempúꞌ vitan stúvi rea̱ꞌ yaa̱ maáréꞌ naa̱aꞌa̱ kúvi rea̱ꞌ. Sáva kúvi saꞌá naa̱aꞌa̱ rea̱ꞌ sii̱kɨi̱ꞌ kuaa̱chi ñɨvɨ jee suni sanáaꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ rá ñɨvɨ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 27 Resaa̱a jee, ¿né núꞌ íyó yaa̱ káꞌánꞌ téyɨ ɨ́ɨ ɨ́-ó jiea̱ꞌea̱ꞌ maáó, résa? ¡Ntu kúvi kuitɨꞌ! ¿Naa̱ chi ntu kúvi káꞌánꞌ téyɨ ɨ́ɨ ɨ́-ó jiea̱ꞌea̱ꞌ maáó? ¿Á ntu kúvi káꞌánꞌ téyɨ ɨ́ɨ ɨ́-ó jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ síkúnkuvi-ó tua̱ꞌun tátúníꞌ “ley” Moisés? ¡Ntua̱ví kuitɨꞌ!, chisaꞌ tátúníꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ íyó kúneí iniꞌ-ó Cristo. 28 Chi jíníꞌ-ó yaa̱ sííyo Ndiosíꞌ kuaa̱chi-ó sáva kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ-ó Jesús jee nsú jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ síkúnkuvi-ó rá tiñu tátúníꞌ “ley”. 29 ¿Á kúvi Ndiosíꞌ kuaa̱chi kuitɨꞌ Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ Israel, résa? ¿Á ntu suni kúvi rea̱ꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kúvi kuneñua̱ꞌun rá inka ñɨvɨ rea̱ꞌ yaa̱ ntu kúvi ráa ñɨvɨ Israel, résa? Vaa̱tua̱ꞌ nijia, suni kúvi rea̱ꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ sikáku rea̱ꞌ ñɨvɨ rá inka “nación” xii̱ntíín kuaa̱chi ráa. 30 Chi métúꞌún ɨɨn ni Ndiosíꞌ íyó. Suvirea̱ꞌ ví yaa̱ sííyo rea̱ꞌ kuaa̱chi rá ñɨvɨ sáva kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ kúneí iniꞌ ráa Jesús, vaa̱ni ñɨvɨ Israel yaa̱ níso seña Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ yɨkɨkúñu ráa, vaa̱ni rá ñɨvɨ inka “nación” yaa̱ ntu níso ráa seña “circuncisión”. 31 Saájee retú sííyo Ndiosíꞌ kuaa̱chi-ó jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ-ó Jesús, ¿á síjíta-ó tua̱ꞌun káꞌánꞌ “ley” vá? ¡Ni ntua̱ví kuitɨꞌ! Chisaꞌ kúnáaꞌ iniꞌ-ó yaa̱ yɨ ɨ́yáꞌvi “ley” vá. Ntaji Abraham ɨɨn ichi nuu̱uu̱nꞌ-ó ¿Ná kúvi yaa̱ kachiꞌ-ó yaa̱ nníꞌinꞌ Abraham, yaa̱ kúvi jííꞌ yanaꞌán ichiyúkúnꞌ ráníꞌ? 2 Chi retú nstúvi Abraham yaa̱ nkinoa̱o naa̱aꞌa̱ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ tiñu nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ, jee íyó jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúvi kaꞌanꞌ téyɨ ɨ́ɨ ɨ́ rea̱ꞌ, soo ntua̱ví nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 3 Chi, ¿ná káchíꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ii̱ii̱ꞌ níso tua̱ꞌun Ndiosíꞌ? Káchí-i: “Jee nii̱nua̱ꞌ iniꞌ Abraham Ndiosíꞌ jee jiea̱ꞌea̱ꞌ vá nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kínóo naa̱aꞌa̱ rea̱ꞌ nua̱ua̱n-u.” 4 Soo ɨɨn ñɨvɨ sátíñú rea̱ꞌ jee níꞌínꞌ rea̱ꞌ xua̱ꞌún yaa̱ꞌvi rea̱ꞌ jee ntu ntɨ ɨ́ɨn kuéntáꞌ maa kuéntáꞌ yaa̱ nsii̱kútaꞌviꞌ tea̱e xí tiñu xua̱ꞌún vá

4

1

11

Romanos Romanos 4 4

nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ íyó mániꞌ iniꞌ-i néꞌyá-a rea̱ꞌ chisaꞌ táyáꞌvi-i vá nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 5 Soo ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ ntua̱náꞌ sáꞌá-a sáva kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -a nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ soo kúneí iniꞌ ñɨvɨ vá Ndiosíꞌ, saájee nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kínóo naa̱aꞌa̱ -a nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ kúneí iniꞌ-i rea̱ꞌ. Maá Ndiosíꞌ kúvi rea̱ꞌ yaa̱ sííyo rea̱ꞌ kuaa̱chi ñɨvɨ yaa̱ ntua̱náꞌ nsáꞌá-a sáva íyó nii̱ꞌii̱nꞌ-i vá. 6 Jee suni sukuán káchíꞌ David yaa̱ netuꞌ kúvi ñɨvɨ yaa̱ kúnáaꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kínóo naa̱aꞌa̱ -a nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jee nsú jiea̱ꞌea̱ꞌ tiñu váꞌa sáꞌá ñɨvɨ vá: 7 Naa̱ kaa̱ꞌ netuꞌ kaa̱ꞌ kúvi ñɨvɨ yaa̱ nnea̱káꞌnú iniꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rá tiñu niváꞌa nsaa̱ꞌá-a yaa̱ jiáꞌa-a nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun yaa̱ tátúníꞌ rea̱ꞌ, jín yaa̱ ntu ntɨ ɨ́ɨn kuéntáꞌ rea̱ꞌ kuaa̱chi-i kuéntáꞌ jiásɨ ɨ́ꞌ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ vá. 8 Naa̱ kaa̱ꞌ netuꞌ kaa̱ꞌ kúvi ñɨvɨ yaa̱ I a̱toꞌoꞌ-ó ni ntua̱né tɨ ɨ́ɨn kuéntáꞌ kuitɨꞌ rea̱ꞌ kaa̱ꞌ rá kuaa̱chi ñɨvɨ vá. Nkachiꞌ David nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ. 9 Rá ñɨvɨ Israel yaa̱ níso ráa seña Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ yɨkɨkúñu ráa naní “circuncisión”, ¿á kuaa̱chi maáráa netuꞌ kúvi ráa sukuán? áxí, ¿á suni rá ñɨvɨ ntu kúvi Israel yaa̱ ntu níso seña vá ranikaa̱ꞌ? Chi káchíꞌ-ó yaa̱ nii̱nua̱ꞌ iniꞌ Abraham Ndiosíꞌ jee nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kínóo naa̱aꞌa̱ Abraham nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 10 Saájee, ¿né tiempúꞌ nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ naa̱aꞌa̱ kúvi Abraham, résa? ¿Á sáá yaa̱ níso rea̱ꞌ seña naní “circuncisión”? Áxí, ¿á nea̱ sáá ntiáꞌan kaa̱ꞌ kuniso rea̱ꞌ maa? Nsá né yaa̱ níso rea̱ꞌ maa, chi né ntiáꞌan kaa̱ꞌ nsaa̱ꞌá “circuncidar” rea̱ꞌ maáréꞌ. 11 Jee nnii̱ꞌii̱nꞌ rea̱ꞌ seña vá nua̱ua̱nꞌ yɨkɨkúñu rea̱ꞌ, yaa̱ kúvi ɨɨn seyúꞌ yaa̱ stúvi-i yaa̱ naáꞌ yaa̱ kínóo naa̱aꞌa̱ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nkua̱neí iniꞌ rea̱ꞌ maa, sáá ntiáꞌan kuniso rea̱ꞌ seña vá. Jee sukuán íyó sáva kúvi Abraham tátáꞌ ntáká rá ñɨvɨ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa Ndiosíꞌ, sú ntu níso ráa seña vá. Chi kúneí iniꞌ ráa Cristo, sáva kunaa̱aꞌa̱ iniꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kínóo naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 12 Jee suni Abraham kúvi rea̱ꞌ tátáꞌ nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel yaa̱ níso ráa seña “circuncisión”. Soo nsú tátáꞌ ráa kúvi rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kuaa̱chi kuitɨꞌ níso ráa seña vá, chisaꞌ suni jíka ráa ichi njiáꞌa tátáꞌ ránꞌ Abraham yaa̱ nkua̱neí iniꞌ rea̱ꞌ Ndiosíꞌ. Jee

Romanos 4

12

nkua̱neí iniꞌ rea̱ꞌ sukuán nea̱ sáá ntiáꞌan saꞌá “circuncidar” rea̱ꞌ maáréꞌ, nékúvi. Tuu̱ꞌun nchiɨ̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ síkúnkuvi reu̱ꞌ maa jieu̱ꞌeu̱ꞌ kúneí iniꞌ-ó maáréꞌ 13 Chi nchii̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ taa̱ꞌvii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Abraham jín nua̱ua̱nꞌ rá ichiyúkúnꞌ rea̱ꞌ yaa̱ nii̱ꞌii̱nꞌ ráa nɨꞌɨ ñuꞌun ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá. Jee nchii̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ maa nsú jiea̱ꞌea̱ꞌ nsii̱kúnkuvi Abraham tua̱ꞌun “ley” yaa̱ ntaa̱túníꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ Moisés, chisaꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ kínóo naa̱aꞌa̱ rea̱ꞌ yaa̱ vaa̱ji nea̱ nua̱ua̱nꞌ kúneí iniꞌ rea̱ꞌ Ndiosíꞌ. 14 Chi retánꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ núkú ráa síkúnkuvi ráa “ley” ví rá ñɨvɨ yaa̱ nii̱ꞌii̱nꞌ taa̱ꞌvii̱ꞌ vá, nékúvi, saájee íyó kaa̱ꞌá yaa̱ kúneí iniꞌ-ó tua̱ꞌun nkachiꞌ rea̱ꞌ, jee síjíta-a yaa̱ nchii̱sóyuꞌú rea̱ꞌ. 15 Chi “ley” Moisés síkíji-i yaa̱ nii̱ꞌii̱nꞌ ñɨvɨ yaa̱ kii̱tɨi̱ꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ jee xinóꞌo rea̱ꞌ ráa ˻jiea̱ꞌea̱ꞌ ntu kúneí ráa sikúnkuvi ráa nɨꞌɨ yaa̱ káchíꞌ “ley” vá˼. Soo nua̱ua̱nꞌ ntu íyó ni ɨɨn “ley”, jee suni ntu jiáꞌa ñɨvɨ nua̱ua̱nꞌ yaa̱ káchíꞌ “ley”. 16 Saáva nii̱ꞌii̱nꞌ ñɨvɨ taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ nchii̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa rea̱ꞌ, sáva kúvi taa̱ꞌvii̱ꞌ vá yaa̱ síkútaꞌviꞌ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ-ó sú ntu íyó nii̱ꞌii̱nꞌ-ó maa. Síkútaꞌviꞌ rea̱ꞌ maa sáva kinoa̱o kutú yaa̱ nchii̱sóyuꞌú rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ntaa̱ká rá ñɨvɨ yaa̱ kúvi ichiyúkúnꞌ Abraham. Soo síkútaꞌviꞌ rea̱ꞌ maa nsú kuaa̱chi kuitɨꞌ nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa nua̱ua̱nꞌ “ley”, chisaꞌ suni nua̱ua̱nꞌ ntaa̱ká rá ñɨvɨ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa Ndiosíꞌ kuéntáꞌ kuaa̱ꞌ Abraham. Sukuán suvirea̱ꞌ kúvi tátáꞌ ntáká-órán ichinúúnꞌ Ndiosíꞌ. 17 Suꞌva káchíꞌ tua̱ꞌun níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ yaa̱ nkachiꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ Abraham: “Ñani nii̱ꞌ noꞌó sáva kúvi nú tátáꞌ rá ñɨvɨ kuea̱ꞌea̱ꞌ “nación”.” Nii̱nua̱ꞌ iniꞌ Abraham rea̱ꞌ, chi maáréꞌ ví yaa̱ nástekúꞌ ii̱ii̱ꞌ rea̱ꞌ rá níꞌiꞌ jín yaa̱ tátúníꞌ rea̱ꞌ sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ koo rá nantíñú yaa̱ ni ntiáꞌan koo. 18 Jee súkaa̱ꞌ ntua̱náꞌ íyó jiea̱ꞌea̱ꞌ koo tua̱ꞌun neí iniꞌ Abraham koo sea̱ꞌya rea̱ꞌ soo nii̱yo tua̱ꞌun neí iniꞌ rea̱ꞌ, jee nii̱nua̱ꞌ iniꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kenta kuvi rea̱ꞌ tátáꞌ rá ñɨvɨ kuea̱ꞌea̱ꞌ “nación”, sánikuaa̱ꞌ nkachiꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ: “Sukuán kukueꞌeꞌ rá ichiyúkúnꞌ nú.” 19 Jee ntu nnúun kaa̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ Abraham maá Ndiosíꞌ, súnikaa̱ꞌ ntɨɨn kuéntáꞌ rea̱ꞌ yaa̱ yɨkɨkúñu rea̱ꞌ níyo kuéntáꞌ níꞌiꞌ rea̱ꞌ chi yaa̱ íñɨ ɨ́ rea̱ꞌ yatin sientúꞌ kuii̱yaa̱ꞌ, jín yaa̱ númáꞌ ñasɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rea̱ꞌ Sara. 20 Jee ni ntu

13

Romanos Romanos 5 4

nñúꞌún kuáchí iniꞌ rea̱ꞌ ntu ñákuii̱ñɨi̱ꞌ ínúꞌ iniꞌ rea̱ꞌ tua̱ꞌun nchii̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, chisaꞌ nijia kaa̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ rea̱ꞌ kaa̱ꞌ, jee nnaa̱kuetúꞌún rea̱ꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kúñáꞌnú xá Ndiosíꞌ. 21 Jee íchí kuitɨꞌ nii̱nua̱ꞌ nkáꞌnú iniꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kuvi saꞌá Ndiosíꞌ yaa̱ nchii̱sóyuꞌú rea̱ꞌ. 22 Saáva suni nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ Abraham nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 23 Jee nsáꞌ kuaa̱chi kuitɨꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ Abraham níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ yaa̱ nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kínóo naa̱aꞌa̱ rea̱ꞌ. 24 Chi suni níso tua̱ꞌun vá nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yó ranikaa̱ꞌ, chi suni nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ Ndiosíꞌ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -ó jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ-orán Ndiosíꞌ. Jee maáréꞌ ví yaa̱ nxii̱nákóo rea̱ꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó Jesús nkene-e nteñu rá níꞌiꞌ jee nnaa̱stekúꞌ rea̱ꞌ maa. 25 Yaa̱ nnaa̱kua̱ꞌva Ndiosíꞌ maa sáva kuviꞌ-i jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi-ó jee nnaa̱tekuꞌ ii̱ii̱ꞌ-i sáva siíyo Ndiosíꞌ kuaa̱chi-ó sáva saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Nau̱ja kuvi jín rá ñɨvɨ yau̱ nkunau̱aꞌu̱ iniꞌ Ndiosíꞌ yau̱ nau̱aꞌu̱ kúvi ráa 1 Jee nua̱ua̱nꞌ nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ-ó Jesús, saáva íyó mániꞌ Ndiosíꞌ jín-ó jiea̱ꞌea̱ꞌ Ita̱ oꞌoꞌ-ó Jesucristo. 2 Chi suni Cristo nsaa̱ꞌá yaa̱ nkii̱vɨ-ó nua̱ua̱nꞌ yaa̱ íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ yó, sú ntu íyó nii̱ꞌii̱nꞌ-ó maa. Jee íñɨ ɨ́ nii̱ꞌin-ó jín yaa̱ íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ yó. Jee kúsɨ ɨ́ɨꞌ iniꞌ ánímaꞌ-ó chi íyó tua̱neí iniꞌ-ó kúnáaꞌ iniꞌ-ó yaa̱ taji rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ-ó yaa̱ viiꞌ kúñáꞌnú-ó jín rea̱ꞌ. 3 Jee nsáꞌ kuaa̱chi kuitɨꞌ yaꞌá, chi suni kúsɨ ɨ́ɨꞌ iniꞌ-ó nua̱ua̱nꞌ tua̱nóꞌó nóꞌo-ó, chi jíníꞌ-ó yaa̱ nua̱ua̱nꞌ tua̱nóꞌó nóꞌo-ó vá sáꞌá yaa̱ jíjia iniꞌ-ó káꞌnú koo iniꞌ-ó keꞌneꞌ iniꞌ-ó yaa̱ kuiñɨ kutú-ó nua̱ua̱nꞌ Jesús. 4 Jee yaa̱ káꞌnú koo iniꞌ-ó jiéꞌnéꞌ iniꞌ-ó íñɨ ɨ́ kutú-ó sáꞌá-a yaa̱ kene naa̱aꞌa̱ vaa̱ꞌa-ó, jee yaa̱ kene naa̱aꞌa̱ vaa̱ꞌa-ó vá sáꞌá yaa̱ íyó tua̱neí iniꞌ-ó kúnáaꞌ iniꞌ-ó yaa̱ saꞌá Ndiosíꞌ. 5 Jee yaa̱ íyó tua̱neí iniꞌ-ó yaꞌá, ntua̱ví jiáꞌa tua̱nkánuun nua̱ua̱nꞌ-ó, chi Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ yaa̱ ntaji Ndiosíꞌ nua̱ua̱n-ó, ya nchua̱chítú rea̱ꞌ ánímaꞌ-ó tua̱ꞌun ñúnúunꞌ Ndiosíꞌ yó. 6 Chi nea̱ sáá táyáꞌ iniꞌ-ó ntua̱náꞌ kúvi saꞌá-ó sáva kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -ó nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee maá tiempúꞌ ñani Ndiosíꞌ nii̱ꞌii̱ꞌ Cristo jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñɨvɨ ntu ntɨ ɨ́ɨn kuéntáꞌ ráa Ndiosíꞌ. 7 Chi yatin ni ɨɨn ñɨvɨ ntu

5

Romanos 5

14

jíꞌíꞌ-i nua̱ua̱nꞌ inka ñɨvɨ naa̱aꞌa̱ . Súnikaa̱ꞌ saa̱naanꞌ kiji iniꞌ ɨɨn ñɨvɨ kuviꞌ-i nua̱ua̱nꞌ ɨɨn ñɨvɨ vaa̱ꞌa iniꞌ. 8 Soo stúvi Ndiosíꞌ yaa̱ ñúnúunꞌ rea̱ꞌ yó, chi nii̱ꞌii̱ꞌ Cristo jiea̱ꞌea̱ꞌ-órán nea̱ sáá kúvi ii̱ii̱ꞌ-ó ñɨvɨ kuaa̱chi. 9 Jee saáva nua̱ua̱nꞌ ya sííyo Ndiosíꞌ kuaa̱chi-ó vitan sáva kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ níꞌiꞌ Cristo jee ñatɨ nii̱ñɨi̱ꞌ rea̱ꞌ, jee sáá víꞌí kaa̱ꞌ sikáku rea̱ꞌ yó nkúnoꞌo-ó tua̱nóꞌó xinóꞌo Ndiosíꞌ ñɨvɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi ráa chi kítɨ ɨ́ꞌ iniꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi ráa. 10 Chi nea̱ sáá túfíꞌ taa̱ꞌán-ó néꞌyá-ó Ndiosíꞌ jee nnumaa̱nii̱ꞌ rea̱ꞌ jín-ó jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ níꞌiꞌ sea̱ꞌya rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ-ó. Jee retú númániꞌ rea̱ꞌ jín-ó sukuán jee sáá víꞌí kaa̱ꞌ sikáku rea̱ꞌ yó jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ tékúꞌ Jesucristo jee nkúnoꞌo-ó tua̱nóꞌó xinóꞌo Ndiosíꞌ ñɨvɨ. 11 Jee nsáꞌ kuaa̱chi yaꞌá ni, chi suni kúsɨ ɨ́ɨꞌ víꞌí iniꞌ-ó néꞌyá-ó Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó Jesucristo, chi vitan jee nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ yaa̱ nnii̱ꞌii̱nꞌ-ó yaa̱ nnumaa̱nii̱ꞌ Ndiosíꞌ jín-ó. Tuu̱ꞌun jieu̱ꞌeu̱ꞌ Adán jín Cristo Saájee jiea̱ꞌea̱ꞌ ɨɨn tea̱e ni jee nkii̱vɨ kuaa̱chi ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá, jee jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi vá nkenta yaa̱ jíꞌíꞌ ñɨvɨ. Jee suni nkenta nea̱ kuaa̱íyó ñɨvɨ jíꞌíꞌ ráa chi nɨꞌɨ ráa nsaa̱ꞌá kuaa̱chi. 13 Chi nea̱ ntiáꞌan kua̱ꞌva Ndiosíꞌ “ley” nua̱ua̱nꞌ Moisés, jee yaa̱ íyó kuaa̱chi iniꞌ ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá. Soo nua̱ua̱nꞌ ntu íyó “ley”, jee ntu kúvi natee-ó sii̱kɨi̱ꞌ ñɨvɨ. 14 Soo nea̱ tiempúꞌ ntekuꞌ Adán jín nea̱ tiempúꞌ ntekuꞌ Moisés, jee nɨꞌɨ ñɨvɨ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa xii̱ntíín yaa̱ jíꞌíꞌ ráa, súnikaa̱ꞌ ntu nsaa̱ꞌá ráa táꞌán kuaa̱chi sánikuaa̱ꞌ njiaa̱ꞌa Adán nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun ntaa̱túníꞌ Ndiosíꞌ. Jee kúnkunuún Adán jín Jesús yaa̱ íyó kiji. 15 Soo kuaa̱chi yaa̱ nsaa̱ꞌá Adán ntu kúnuún jín taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ nsii̱kútaꞌviꞌ saɨn Ndiosíꞌ nua̱ua̱n-ó. Chi jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ njiaa̱ꞌa ɨɨn ni tea̱e nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun ntaa̱túníꞌ Ndiosíꞌ jee nii̱ꞌii̱ꞌ kuea̱ꞌea̱ꞌ víꞌí ñɨvɨ. Soo ntántúníꞌ víꞌí kaa̱ꞌ kúvi yaa̱ íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ yó jín taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ nsii̱kútaꞌviꞌ víꞌí rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ kuea̱ꞌea̱ꞌ ñɨvɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ íyó mániꞌ iniꞌ ɨɨn ni tea̱e, yaa̱ suvi ví Jesucristo. 16 Jee taa̱ꞌvii̱ꞌ nsii̱kútaꞌviꞌ Ndiosíꞌ ntu kúvi-i kuéntáꞌ ɨɨn ni tea̱e yaa̱ nsaa̱ꞌá-a ɨɨn kuaa̱chi, yaa̱ njiaa̱ꞌa rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun ntaa̱túníꞌ Ndiosíꞌ. Chi jiea̱ꞌea̱ꞌ métúꞌún kuaa̱chi ni jee ntiaaꞌ yaa̱ sanáaꞌ Ndiosíꞌ sijíta rea̱ꞌ ñɨvɨ. Jee sáá nkuvi kuea̱ꞌea̱ꞌ víꞌí kuaa̱chi sukuán jee taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ síkútaꞌviꞌ saɨn rea̱ꞌ nkenta yaa̱ siíyo Ndiosíꞌ kuaa̱chi ñɨvɨ sáva kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ 12

15

Romanos Romanos 6 5

rea̱ꞌ. 17 Chi nua̱ua̱nꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ñɨvɨ xɨi̱ntíín yaa̱ jíꞌíꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ ɨɨn kuaa̱chi yaa̱ nsaa̱ꞌá métúꞌún tea̱e ni yaa̱ kúvi Adán. Soo métúꞌún tea̱e ni yaa̱ kúvi Jesucristo jee saa víꞌí káꞌ sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ñɨvɨ xii̱ntɨ ɨ́ɨ ɨ́n yaa̱ kutekuꞌ ráa jín Ndiosíꞌ. Chi ntántúníꞌ nii̱ꞌii̱nꞌ víꞌí ráa yaa̱ íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ ráa jee nii̱ꞌii̱nꞌ víꞌí ráa taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ kínóo naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 18 Jee saáva kuéntáꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ métúꞌún ɨɨn kuaa̱chi ni yaa̱ nsaa̱ꞌá ɨɨn tea̱e yaa̱ njiaa̱ꞌa rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun ntaa̱túníꞌ Ndiosíꞌ jee nkenta nua̱ua̱nꞌ kuaa̱íyó ñɨvɨ yaa̱ sijíta Ndiosíꞌ ráa. Jee suni sukuán jiea̱ꞌea̱ꞌ métúꞌún ɨɨn tiñu naa̱aꞌa̱ ni nsaa̱ꞌá ɨɨn tea̱e nkenta nua̱ua̱nꞌ nɨꞌɨ ñɨvɨ yaa̱ kúvi nii̱ꞌii̱nꞌ ráa yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva kutekuꞌ ráa jín rea̱ꞌ. 19 Chi jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ ntu nkaa̱níjiá métúꞌún ni tea̱e nkenta nua̱ua̱nꞌ rá kuea̱ꞌea̱ꞌ ñɨvɨ yaa̱ kúvi ráa ñɨvɨ kuaa̱chi, jee suni sukuán jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nkaa̱níjiá métúꞌún ni tea̱e jee kuea̱ꞌea̱ꞌ ñɨvɨ kenta kuvi ráa ñɨvɨ naa̱aꞌa̱ . 20 Soo nkenta “ley” Moisés sáva kukueꞌeꞌ kaa̱ꞌ kuaa̱chi sáꞌá ñɨvɨ. Soo sáá nkua̱kueꞌeꞌ kuaa̱chi íyó, jee kukueꞌeꞌ kaa̱ꞌ íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ yó. 21 Sáva kuéntáꞌ kuaa̱ꞌ nkua̱neí kuaa̱chi sii̱kɨi̱ꞌ ñɨvɨ yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa xii̱ntíín kuaa̱chi jee sáꞌá-a yaa̱ jíꞌíꞌ ñɨvɨ, jee suni sukuán nkua̱neí yaa̱ íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ yó yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó xii̱ntíín rea̱ꞌ, chi nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Jee nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ sukuán sáva nii̱ꞌii̱nꞌ-ó yaa̱ kutekuꞌ-ó jín rea̱ꞌ nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá Ita̱ oꞌoꞌ-ó Jesucristo. Kuéntáꞌ níꞌiꞌ-ó nuu̱uu̱nꞌ kuau̱chi-ó yau̱ ntu yɨ ɨꞌɨ ɨ-ó kau̱ꞌ nuu̱uu̱nꞌ-u soo tékúꞌ-ó jín Ndiosíꞌ jieu̱ꞌeu̱ꞌ yau̱ yɨ ɨꞌɨ ɨ-ó nuu̱uu̱nꞌ Cristo 1 Saájee, ¿ná kúvi yaa̱ kachiꞌ-ó? ¿Á kunikɨnꞌ-ó kaa̱ꞌ saꞌá-ó kuaa̱chi sáva kukueꞌeꞌ kaa̱ꞌ yaa̱ koo maa̱nii̱ꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ kunea̱ꞌyá rea̱ꞌ yó, rúsa? 2 ¡Ntu kúvi kuitɨꞌ! chi kuéntáꞌ yaa̱ nii̱ꞌii̱ꞌ-ó nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi-ó, ¿naa̱sa kúvi kueꞌnu ii̱ii̱ꞌ-órán kaa̱ꞌ jín kuaa̱chi-ó, rúsa? 3 ¿Á ntu jíníꞌ rán yaa̱ ntáká-ó yaa̱ ñaa̱nuté-ó sáva kua̱ꞌvayuꞌúó yaa̱ kɨꞌɨ-ó nua̱ua̱nꞌ Cristo Jesús, jee suni ñaa̱nuté-ó sáva kua̱ꞌvayuꞌú-ó yaa̱ suni nii̱ꞌii̱ꞌ-ó jín rea̱ꞌ? 4 Saáva kuéntáꞌ nyɨsea̱ꞌí nkáá-ó jín Cristo sáá ñaa̱nuté-ó, chi yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ yaa̱ suni jíꞌín-ó nii̱ꞌii̱ꞌ-ó jín rea̱ꞌ. Sáva sánikuaa̱ꞌ nnakoa̱o Cristo nnaa̱tekuꞌ rea̱ꞌ nkene rea̱ꞌ nteñu rá níꞌiꞌ nsaa̱ꞌá tátáꞌ rea̱ꞌ jín fuersáꞌ ííꞌ kúñáꞌnú

6

Romanos 6

16

níso-o jee suni sukuán kúvi nakaka-ó ichi jiáá. 5 Chi nua̱ua̱nꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ yaa̱ nii̱ꞌii̱ꞌ-ó kuéntáꞌ níꞌiꞌ rea̱ꞌ jee suni sukuán kɨꞌɨ-ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ sáva nakueꞌnu jiáá-ó jín rea̱ꞌ kuéntáꞌ nnaa̱tekuꞌ ííꞌ rea̱ꞌ. 6 Jee jíníꞌ-ó yaa̱ ya nnaanꞌ naa̱ ñɨvɨ nkuvi-ó tiempúꞌ yaa̱taa̱ꞌ, chi jíꞌín-i nii̱ꞌii̱ꞌ nkáá-a jín Cristo nua̱ua̱nꞌ kurúsiꞌ, sáva naanꞌ yaa̱ kúneí kuaa̱chi jín ñunéꞌyúꞌ-ó, sáva nkɨ ɨ́tíñú-ó kaa̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi. 7 Chi retú yaa̱ nii̱ꞌii̱ꞌ ɨɨn ñɨvɨ jee nnaa̱kuii̱ñɨi̱ꞌ núne-e nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi. 8 Jee retú niꞌiꞌ-ó jín Cristo, jee ínúꞌ iniꞌ-ó yaa̱ suni kutekuꞌ-ó jín rea̱ꞌ. 9 Jee jiea̱ꞌea̱ꞌ nnaa̱tekuꞌ ii̱ii̱ꞌ Cristo jee nnakoa̱o rea̱ꞌ nkene rea̱ꞌ nteñu rá nii̱yɨ, jee saáva jíníꞌ-ó yaa̱ ni nsáꞌ kuviꞌ rea̱ꞌ kaa̱ꞌ. Jee ntua̱ví kaa̱ꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rea̱ꞌ xii̱ntíín yaa̱ jíꞌíꞌ. 10 Chi sáá nii̱ꞌii̱ꞌ Cristo, jee ɨɨn íchí ni jiea̱ꞌea̱ꞌ nɨꞌɨ tiempúꞌ nii̱ꞌii̱ꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi-ó nkua̱sɨ ɨ́ɨ ɨ́n rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ-u, soo tékúꞌ rea̱ꞌ vitan sáva kɨtíñú rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 11 Jee suni sukuán ránoꞌó kuꞌun iniꞌ rán kuéntáꞌ yaa̱ ya nii̱ꞌii̱ꞌ rán nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi, soo tékúꞌ rán sáva kɨtíñú rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rán nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó Cristo Jesús. 12 Koto jiáꞌa rán kaa̱ꞌ yaa̱ kuneí kuaa̱chi jín yɨkɨkúñu rán yaa̱ jíꞌíꞌi, sáva nkáníjiá rán kaa̱ꞌ rá néꞌí níyo iniꞌ yɨkɨkúñu rán. 13 Jee ni koto jiáꞌa rán kaa̱ꞌ maárán nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi sáva ntu kuatíñú rán yɨkɨkúñu rán saꞌá rán tiñu yaa̱ ntu íyó naa̱aꞌa̱ . Chisaꞌ kua̱ꞌva rán maárán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ, kuéntáꞌ ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ níꞌiꞌ jee nnaa̱tekuꞌ-u nkene-e nteñu rá nii̱yɨ. Jee kua̱ꞌva rán yɨkɨkúñu rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva kúvi-i ɨɨn nantíñú yaa̱ kuatíñú rea̱ꞌ saꞌá rea̱ꞌ tiñu naa̱aꞌa̱ . 14 Chi ntu íyó kuneí kuaa̱chi jín rán, chi ntu yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rán kaa̱ꞌ xii̱ntíín “ley”, chisaꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rán chii̱ji tua̱ꞌun yaa̱ íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ ránoꞌó. Tuu̱ꞌun kúnkunuún káꞌánꞌ jieu̱ꞌeu̱ꞌ musúꞌ yɨ ɨꞌɨ ɨ xiɨ̱ntíín kuau̱chi 15 Saájee, ¿ná kachiꞌ-ó? ¿Á saꞌá-ó kaa̱ꞌ kuaa̱chi chi ntu kaa̱ꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ó xii̱ntíín “ley” Moisés, chisaꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó xii̱ntíín tua̱ꞌun íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ yó, rúsa? ¡Ntua̱ví kuitɨꞌ! 16 ¿Á ntu jíníꞌ rán yaa̱ retú chiꞌi rán maárán xii̱ntíín inka ñɨvɨ kuéntáꞌ ɨɨn musúꞌ sáva kaníjiá rán maa, saájee kúvi rán musúꞌ yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rán xii̱ntíín ñɨvɨ vá yaa̱ káníjiá rán? Jee suni sukuán kúvi rán musúꞌ sátíñú saɨn rán nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi, yaa̱ kenta kuéntáꞌ jíꞌíꞌ rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. Áxí

17

Romanos Romanos 7 6

kúvi rán musúꞌ káníjiá rán Ndiosíꞌ yaa̱ kenta kinoa̱o naa̱aꞌa̱ rán nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 17 Soo nkútaꞌviꞌ-ó nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ, yaa̱ súnikaa̱ꞌ nyɨi̱ꞌɨ rán xii̱ntíín kuaa̱chi kuéntáꞌ musúꞌ, nékúvi, soo vitan jee nkaa̱níjiá rán nea̱ ánímaꞌ rán tua̱ꞌun Ndiosíꞌ yaa̱ nxii̱néꞌénꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó. 18 Jee ya nnaa̱kani núne Ndiosíꞌ ránoꞌó nkɨ ɨ́ꞌɨ rán kaa̱ꞌ xii̱ntíín kuaa̱chi, jee saájee ya nkii̱vɨ rán xii̱ntíín máá tiñu naa̱aꞌa̱ kuéntáꞌ musúꞌ. 19 (Káꞌánꞌ nii̱ꞌ tua̱ꞌun láꞌví sukuán kuéntáꞌ káꞌánꞌ né ni ɨɨn ñɨvɨ chi táyáꞌ iniꞌ rán yaa̱ víjí jiákua̱ꞌun iniꞌ rán tua̱ꞌun yaꞌá.) Jee njiaa̱ꞌa rán yɨkɨkúñu rán nua̱ua̱nꞌ tiñu yaa̱ ntu íyó ninuꞌun jín nua̱ua̱nꞌ yaa̱ niváꞌa kuéntáꞌ musúꞌ saꞌá néꞌí rán kaa̱ꞌ, jee suni sukuán vitan kua̱ꞌva rán yɨkɨkúñu rán nua̱ua̱nꞌ máá tiñu naa̱aꞌa̱ kuéntáꞌ musúꞌ sáva kusɨ ɨ́ɨ ɨ́n rán, yaa̱ nkɨ ɨ́ꞌɨ rán kaa̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ yaa̱ niváꞌa sáva kɨtíñú rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 20 Chi nea̱ sáá nyɨi̱ꞌɨ rán xii̱ntíín kuaa̱chi kuéntáꞌ musúꞌ jiátíñú saɨn, jee niñɨ núne rán ntu nyɨ ɨ́ꞌɨ rán nua̱ua̱nꞌ tiñu naa̱aꞌa̱ Ndiosíꞌ. 21 Soo, ¿ná nkuvi yaa̱ váꞌa yaa̱ nnii̱ꞌii̱nꞌ rán sáá nyɨi̱ꞌɨ rán nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi, rúja? Jee jiea̱ꞌea̱ꞌ vá tua̱nkánuun kúvi-i nua̱ua̱nꞌ rán vitan. Chi kuaa̱chi vá sáꞌá-a yaa̱ jiánaanꞌ rán yaa̱ kuéntáꞌ jíꞌíꞌ rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 22 Soo vitan ya nnaa̱kani núne Ndiosíꞌ ránoꞌó nkene ránꞌ kuaa̱chi. Jee nchiꞌi Ndiosíꞌ ránoꞌó xii̱ntíín rea̱ꞌ kuéntáꞌ musúꞌ rea̱ꞌ, jee saáva ya kúmí rán yaa̱ váꞌa yaa̱ kénta kusɨ ɨ́ɨ ɨ́n rán yaa̱ nkɨ ɨ́ꞌɨ rán kaa̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ yaa̱ niváꞌa sáva kɨtíñú rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee kenta kutekuꞌ rán nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání jín rea̱ꞌ. 23 Chi yaa̱ꞌvi yaa̱ níꞌínꞌ ñɨvɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi ráa kúvi yaa̱ naanꞌ ráa kuéntáꞌ kuviꞌ rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ, soo taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ síkútaꞌviꞌ Ndiosíꞌ ví yaa̱ kutekuꞌ-ó jín rea̱ꞌ nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání jiea̱ꞌea̱ꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó Cristo Jesús. Tuu̱ꞌun kúnkunuún jieu̱ꞌeu̱ꞌ ñɨvɨ ntau̱nau̱ꞌá yau̱ xínéꞌénꞌ-e nau̱sa nákuíñɨꞌ núne ñɨvɨ nkɨ ɨꞌɨ ráa kau̱ꞌ nuu̱uu̱nꞌ “ley” 1 Ránoꞌó ñanitáꞌán, (káꞌánꞌ nii̱ꞌ jín ñɨvɨ yaa̱ jíníꞌ tua̱ꞌun káchíꞌ “ley” njiaa̱ꞌa Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ Moisés). ¿Á ntu jíníꞌ rán yaa̱ “ley” tátúníꞌ nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ ni tékúꞌ ñɨvɨ vá? 2 Chi ɨɨn ñaꞌan yaa̱ ntaa̱naa̱ꞌá jee sáꞌá “ley” yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ña nua̱ua̱nꞌ yɨɨ ɨ́ ña ni tékúꞌ rea̱ꞌ. Soo retú nii̱ꞌii̱ꞌ yɨɨ ɨ́ ña, nákuíñɨꞌ núne ña nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun tátúníꞌ “ley” vá

7

Romanos 7

18

yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ña nua̱ua̱nꞌ yɨɨ ɨ́ ña. 3 Saáva retú tanaa̱ꞌá ñaꞌan vá jín inka tea̱e ni tékúꞌ yɨɨ ɨ́ ña jee káchí-ó yaa̱ kúvi ña ñaꞌan téní. Soo retú niꞌiꞌ yɨɨ ɨ́ ña, jee nákuíñɨꞌ núne ña nua̱ua̱nꞌ “ley” vá, jee retú natanaa̱ꞌa ña jín inka tea̱e ntu ñasɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́, jee nsáꞌ kuvi ña ñaꞌan téní. 4 Jee suni sukuán vá, ránoꞌó ñaniꞌ nii̱ꞌ jín kua̱ꞌva nii̱ꞌ, nkɨ ɨ́ꞌɨ rán kaa̱ꞌ xii̱ntíín “ley” chi kuéntáꞌ nii̱ꞌii̱ꞌ rán nua̱ua̱nꞌ “ley” vá chi jíꞌín rán nii̱ꞌii̱ꞌ rán jín Cristo sáá nii̱ꞌii̱ꞌ rea̱ꞌ jín yɨkɨkúñu rea̱ꞌ, sáva kɨꞌɨ rán nua̱ua̱nꞌ inka kaa̱ꞌ. Chi yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rán nua̱ua̱nꞌ Cristo yaa̱ nnakoa̱o rea̱ꞌ jee nnaa̱tekuꞌ ííꞌ rea̱ꞌ nkene rea̱ꞌ nteñu rá nii̱yɨ. Yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rán nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ sáva kúvi saꞌá ránꞌ tiñu váꞌa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ.7:4 5 Chi sáá ntu yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó xii̱ntíín Ndiosíꞌ jee ñaꞌnu-ó sánikuaa̱ꞌ níyo iniꞌ-ó, jee jiea̱ꞌea̱ꞌ tátúníꞌ “ley” Moisés yaa̱ koto sáꞌá kuaa̱chi, jee xínóto-o iniꞌ-ó yaa̱ níyo iniꞌ-ó saꞌá-ó kuaa̱chi. Jee sukuán nsaa̱tíñú-u iniꞌ ñunéꞌyúꞌ kuaa̱chió sáva saꞌá-ó tiñu niváꞌa, saáva kenta-ó kuéntáꞌ kuviꞌ-ó nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 6 Jee nyɨi̱ꞌɨ-ó xii̱ntíín “ley” vá nékúvi, soo kuéntáꞌ ya niꞌiꞌ-ó nua̱ua̱nꞌ “ley” vá saáva vitan nákuíñɨꞌ núne-ó nua̱ua̱nꞌ “ley” vá. Sáva kɨtíñú-ó nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ sáni sáꞌá Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ yaa̱ nakueꞌnu-ó ichi jiáá, jee nsú ichi túꞌú jiáꞌnu-ó sáni ñaꞌnu-ó chii̱ji xii̱ntíín “ley” sáni ntee Moisés nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ yanaꞌán. Kuau̱chi yau̱ yɨ ɨꞌɨ ɨ ánímaꞌ niɨ̱ꞌ Saájee, ¿ná kúvi yaa̱ kachiꞌ-ó résa? ¿Á kúvi “ley” kuaa̱chi résa? ¡Ntua̱ví kuitɨꞌ! Soo ni nsáꞌ kukáꞌnú iniꞌ nii̱ꞌ ná kúvi kuaa̱chi retánꞌ nsú “ley” káchíꞌ maa. Chi suni ni nkua̱níꞌ nii̱ꞌ ná kúvi yaa̱ nééꞌ uꞌvi iniꞌ, retánꞌ ntu káchíꞌ “ley”: “koto nééꞌ uꞌvi iniꞌ nú rá nantíñú inka ñɨvɨ”. 8 Soo jiea̱ꞌea̱ꞌ tua̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ, jee nkua̱neí kuaa̱chi ntɨɨn nuꞌuꞌ, jee nsaa̱ꞌá-a yaa̱ ntáká nua̱ua̱nꞌ yaa̱ níyo néꞌí iniꞌ nii̱ꞌ. Chi retánꞌ ntua̱ví “ley” jee kuéntáꞌ níꞌiꞌ kuaa̱chi yaa̱ ntu kaa̱ꞌ fesáꞌ-a kúneí víꞌí kosoꞌ nua̱ua̱nꞌ nii̱ꞌ. 9 Jee nii̱yo ɨɨn tiempúꞌ yaa̱ ñaꞌnu nii̱ꞌ, sáá ntiáꞌan kuniꞌ nii̱ꞌ ná tátúníꞌ “ley” Moisés, nékúvi. Soo sáá nkenta nkua̱káꞌnú iniꞌ nii̱ꞌ ná káchíꞌ tua̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ, jee kuéntáꞌ nnaa̱tekuꞌ kuaa̱chi nii̱ꞌ sáva kuneí-i jín nii̱ꞌ, jee kuéntáꞌ naanꞌ nii̱ꞌ. 10 Jee kuéntáꞌ nii̱ꞌii̱ꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. Chi 7

7:4

Kuéntáꞌ kúun ɨɨn yutun rá vixíꞌ váꞌa.

19

Romanos Romanos 7 7

nnaa̱niꞌinꞌ nii̱ꞌ yaa̱ tua̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ yaꞌá yaa̱ njiaa̱ꞌa rea̱ꞌ sáva kutekuꞌ vaa̱ꞌa nii̱ꞌ, nékúvi, soo nsaa̱ꞌá “ley” vá yaa̱ kuéntáꞌ nii̱ꞌii̱ꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 11 Chi jiea̱ꞌea̱ꞌ tua̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ, jee kúneí kuaa̱chi tɨ ɨ́ɨn nuꞌuꞌ, jee nxii̱náꞌví-i nuꞌuꞌ, jee suni jiea̱ꞌea̱ꞌ tua̱ꞌun vá kuéntáꞌ ñaꞌniꞌ kuaa̱chi vá nuꞌuꞌ. 12 Saáva ii̱ii̱ꞌ “ley” njiaa̱ꞌa Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ Moisés, jee ii̱ii̱ꞌ tua̱ꞌun vá yaa̱ tátúníꞌ Ndiosíꞌ, jee naa̱aꞌa̱ kúvi-i, jee vaa̱ꞌa kúvi-i. 13 Saájee, yaa̱ váꞌa vá, ¿á nkenta nsaa̱ꞌá-a yaa̱ kuéntáꞌ kuviꞌ nii̱ꞌ? ¡Ntu kúvi kuitɨꞌ! Chisaꞌ máá kuaa̱chi ñaa̱tíñú-u “ley” vaa̱ꞌa vá, sáva saꞌá-a kuéntáꞌ kuviꞌ nii̱ꞌ, sáva stúvi yaa̱ kúvi-i kuaa̱chi. Chi sukuán stúvi tua̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ niváꞌa nasɨ ɨ́kuitɨꞌ kúvi kuaa̱chi. 14 Chi jíníꞌ-ó yaa̱ vaa̱ji “ley” nua̱ua̱nꞌ Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ, jee nuꞌuꞌ kúvi nii̱ꞌ ñɨvɨ ñunéꞌyúꞌ, yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ nii̱ꞌ xii̱ntíín kuaa̱chi kuéntáꞌ kúvi nii̱ꞌ musúꞌ yaa̱ nkuyaa̱ꞌvi. 15 Chi ntu jiákua̱ꞌun iniꞌ nii̱ꞌ yaa̱ sáꞌá nii̱ꞌ. Chi tiñu yaa̱ kuíni nii̱ꞌ saꞌá nii̱ꞌ, jee yaꞌá ntu sáꞌá nii̱ꞌ. Chisaꞌ tiñu táꞌvi iniꞌ nii̱ꞌ, jee yaꞌá sáꞌá nii̱ꞌ. 16 Soo retú sáꞌá nii̱ꞌ yaa̱ ntu kuíni nii̱ꞌ sáꞌá nii̱ꞌ, jee kúnáaꞌ iniꞌ nii̱ꞌ yaa̱ váꞌa kúvi “ley”. 17 Saáva nsú nuꞌuꞌ sáꞌá nii̱ꞌ maa, chisaꞌ kuaa̱chi yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ iniꞌ nii̱ꞌ kúvi yaa̱ sáꞌá maa. 18 Chi jíníꞌ nii̱ꞌ yaa̱ ntu yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ yaa̱ váꞌa iniꞌ nii̱ꞌ, yaa̱ kúvi yaa̱ níyo iniꞌ nii̱ꞌ jín ñunéꞌyúꞌ kuaa̱chi nii̱ꞌ. Chi ñúꞌún iniꞌ nii̱ꞌ yaa̱ kuíni nii̱ꞌ saꞌá nii̱ꞌ yaa̱ váꞌa, soo ntu íyó iniꞌ nii̱ꞌ yaa̱ sáꞌá nii̱ꞌ yaa̱ váꞌa. 19 Chi ntu sáꞌá nii̱ꞌ yaa̱ váꞌa yaa̱ kuíni nii̱ꞌ, chisaꞌ yaa̱ niváꞌa yaa̱ ntu kuíni nii̱ꞌ saꞌá nii̱ꞌ, yaꞌá sáꞌá nii̱ꞌ. 20 Jee retú yaa̱ ntu kuíni nii̱ꞌ saꞌá nii̱ꞌ, jee yaꞌá sáꞌá nii̱ꞌ, jee nsú kaa̱ꞌ nuꞌuꞌ sáꞌá maa, soo kuaa̱chi yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ iniꞌ nii̱ꞌ kúvi yaa̱ sáꞌá maa. 21 Saáva nániꞌinꞌ nii̱ꞌ yaa̱ suꞌva sáꞌá-a jín nii̱ꞌ: sáá kuíni nii̱ꞌ saꞌá nii̱ꞌ yaa̱ váꞌa, soo yaa̱ niváꞌa yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ɨ iniꞌ nii̱ꞌ. 22 Chi nea̱ ánímaꞌ nii̱ꞌ kúsɨ ɨ́ɨꞌ iniꞌ nii̱ꞌ néꞌyá nii̱ꞌ “ley” tátúníꞌ Ndiosíꞌ. 23 Soo jíníꞌ nii̱ꞌ yaa̱ iniꞌ yɨkɨkúñu nii̱ꞌ íyó inka kaa̱ꞌ tua̱ꞌun níyo néꞌén iniꞌ nii̱ꞌ saꞌá nii̱ꞌ, jín yaa̱ kuíni nii̱ꞌ saꞌá nii̱ꞌ sáni káchíꞌ “ley” Ndiosíꞌ, jee súkúnꞌ táꞌán ráa iniꞌ antúníꞌ nii̱ꞌ. Jee kúneí vá tɨ ɨ́ɨn-ɨ nuꞌuꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ yaa̱ tátúníꞌ kuaa̱chi yaa̱ sátíñú vá iniꞌ yɨkɨkúñu nii̱ꞌ. 24 ¡Naa̱ kaa̱ꞌ náꞌví nii̱ꞌ kaa̱ꞌ! ¿Né ɨɨn sikáku nuꞌuꞌ nua̱ua̱nꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ nii̱ꞌ xii̱ntíín kuaa̱chiꞌ yaa̱

Romanos 7

20

sátíñú iniꞌ ñunéꞌyúꞌ nii̱ꞌ jín yaa̱ xináánꞌ-a nuꞌuꞌ? 25 ¡Nkútaꞌviꞌ-ó nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ!, jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá I a̱toꞌoꞌ-ó Jesucristo. Saáva jín antúníꞌ nii̱ꞌ yɨ ɨ́tíñú nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ “ley” tátúníꞌ Ndiosíꞌ, jee jín máá maá fuersáꞌ nii̱ꞌ ntu kúvi, chi jín yaa̱ níyo iniꞌ nii̱ꞌ jín yɨkɨkúñu kuaa̱chi nii̱ꞌ yɨ ɨ́tíñú nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ “ley” tátúníꞌ kuaa̱chi. Nau̱ja jiáꞌnu-ó sáꞌá Tau̱chiɨ̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ Saájee vitan jee ni ntua̱náꞌ íyó yaa̱ sijíta Ndiosíꞌ xinóꞌo rea̱ꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa nua̱ua̱nꞌ Cristo Jesús, [yaa̱ ntu jiáꞌnu ráa kaa̱ꞌ sáni níyo néꞌén iniꞌ ráa jín yɨkɨkúñu ráa, chisaꞌ jiáꞌnu ráa sáni kuíni Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ]. 2 Chi nkua̱neí Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kutekuꞌ-ó jín Ndiosíꞌ, jiea̱ꞌea̱ꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó nua̱ua̱nꞌ Cristo Jesús, jee nákani núne rea̱ꞌ ránoꞌó yaa̱ nsáꞌ kɨꞌɨ-ó káꞌ xii̱ntíín kuaa̱chi jín nsáꞌ kenta-ó kuéntáꞌ kuviꞌ-ó nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 3 Chi máá maá Ndiosíꞌ nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ tiñu vá yaa̱ ntu nkúvi saꞌá “ley” yaa̱ njiaa̱ꞌa rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Moisés. Jee ntu nkúvi saꞌá “ley” vá tiñu vá, chi táyáꞌ “ley” vá chi táyáꞌ iniꞌ-ó jee ntu nkúneí-ó sikúnkuvi-ó “ley” vá jín yɨkɨkúñu-ó. Jee máá maá Ndiosíꞌ nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ tiñu vá chi nchua̱ichí rea̱ꞌ sea̱ꞌya rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá jín yɨkɨkúñu-u yaa̱ kúnkunuún jín yɨkɨkúñu ñɨvɨ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ xii̱ntíín kuaa̱chi ˻sú ntu íyó kuaa̱chi rea̱ꞌ˼. Jee ntaa̱jí rea̱ꞌ sea̱ꞌya rea̱ꞌ sáva kuviꞌ-i soko-o maáa jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi-ó, sáva sukuán nsii̱jíta Ndiosíꞌ kuaa̱chi-ó yaa̱ nnaa̱kuniso Jesús maa iniꞌ yɨkɨkúñu rea̱ꞌ. 4 Nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ sukuán sáva kuvi sikúnkuvi-ó ntáká tiñu naa̱aꞌa̱ yaa̱ tátúníꞌ “ley”, 8:4 yaa̱ ntu kaa̱ꞌ jiáꞌnu-ó sáni kuíni kueꞌnu ñunéꞌyúꞌ kuaa̱chi-ó, chisaꞌ jiáꞌnu-ó sáni kuíni Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ. 5 Chi rá ñɨvɨ jiáꞌnu ráa sáni kuíni ráa jín ñunéꞌyúꞌ ráa jee túví ráa antúníꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ yaa̱ níyo iniꞌ ráa jín yɨkɨkúñu ráa, yaa̱ ntu yɨ ɨ́tíñú ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. Soo rá ñɨvɨ jiáꞌnu ráa sáni kuíni Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ, jee túví ráa antúníꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ rá tiñu sáni kuíni Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ. 6 Chi rá ñɨvɨ túví ráa antúníꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ yaa̱ níyo iniꞌ ráa jín yɨkɨkúñu ráa, yaa̱ ntu yɨ ɨ́tíñú ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee sáꞌá-a yaa̱ naanꞌ ráa kuéntáꞌ jíꞌíꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. Soo rá ñɨvɨ túví ráa

8

8:4

1

Áxí kuvi kachiꞌ-ó: nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ sukuán sáva kúvi sikúnkuvi rea̱ꞌ yaa̱ tátúníꞌ “ley” sáva kuvi-ó ñɨvɨ naa̱aꞌa̱ .

21

Romanos Romanos 8 8

antúníꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ yaa̱ kuíni Taa̱chii̱ꞌ ii̱ii̱ꞌ Ndiosíꞌ jee sáꞌá-a yaa̱ kutekuꞌ ráa jín Ndiosíꞌ jee vaa̱ꞌa kúvi iniꞌ ráa. 7 Chi rá ñɨvɨ túví ráa antúníꞌ sáni kuíni ráa, yaa̱ ntu yɨ ɨ́tíñú ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee jíníꞌ ua̱ꞌvii̱ꞌ ráa Ndiosíꞌ. Jee ntu chiꞌi ráa maáráa xii̱ntíín tua̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ, jee ni ntu kúvi chiꞌi ráa maáráa xii̱ntíín tua̱ꞌun tátúníꞌ rea̱ꞌ. 8 Jee rá ñɨvɨ yaa̱ jiáꞌnu ráa sáni kuíni ráa, ntua̱náꞌ kúvi saꞌá ráa sáva kuvaa̱ꞌa iniꞌ Ndiosíꞌ kunea̱ꞌyá rea̱ꞌ ráa. 9 Soo ránoꞌó chi ntua̱ví kaa̱ꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rán xii̱ntíín sáni kuíni rán saꞌá rán, chisaꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rán xii̱ntíín Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ, chi Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rea̱ꞌ iniꞌ rán. Soo retú né ni ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ ntu yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Cristo iniꞌ ráa jee ntu kúvi ráa ñɨvɨ Cristo. 10 Soo nua̱ua̱nꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ Cristo iniꞌ rán, sú kɨi̱naanꞌ yɨkɨkúñu rán sáva kuviꞌ-i jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi rán, soo ánímaꞌ rán kutekuꞌ-u jín rea̱ꞌ8:10 jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nsiíyo Ndiosíꞌ kuaa̱chi rán sáva nkinoa̱o naa̱aꞌa̱ rán nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 11 Jee Ndiosíꞌ nnaa̱xinákóo rea̱ꞌ Jesús nkene-e nteñu rá nii̱yɨ jee nxii̱nátekuꞌ rea̱ꞌ maa. Jee nua̱ua̱nꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ rea̱ꞌ iniꞌ rán, jee maáréꞌ yaa̱ nnaa̱xinákóo ñunéꞌyúꞌ Cristo Jesús nkene-e nteñu rá nii̱yɨ jee suni sukuán maáréꞌ xinátekuꞌ rea̱ꞌ ñunéꞌyúꞌ rán yaa̱ jíꞌíꞌ. Jee saꞌá rea̱ꞌ maa jín Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ rea̱ꞌ yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ɨ iniꞌ rán. 12 Jee saáva, ránoꞌó ñanitáꞌán, táyáꞌvi-ó ˻nua̱ua̱nꞌ Jesús˼, soo nsáꞌ táyáꞌvi-ó nua̱ua̱nꞌ naa̱sa níyo iniꞌ-ó sáva ntu kuéꞌnu-ó sáni níyo iniꞌ rán kuéntáꞌ rá ñɨvɨ ntu yɨ ɨ́tíñú ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 13 Chi retú jiáꞌnu rán sáni kuíni rán jín ñunéꞌyúꞌ kuaa̱chi rán saájee kɨi̱naanꞌ rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. Soo retú jín fesáꞌ ííꞌ Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ jee xináánꞌ rán tiñu niváꞌa sáꞌá rán jín yɨkɨkúñu rán jee kutekuꞌ rán jín Ndiosíꞌ. 14 Chi ntáká rá ñɨvɨ yaa̱ jiáꞌnu ráa sáni chúꞌun Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ ichi ráa, jee suviráa vá kúvi sea̱ꞌya Ndiosíꞌ. 15 Chi nsáꞌ nnii̱ꞌii̱nꞌ rán ɨɨn taa̱chii̱ꞌ yaa̱ sáꞌá-a jín rán kuéntáꞌ kúvi rán musúꞌ yaa̱ ntu sáꞌá-a yaa̱ kɨꞌɨ rán xii̱ntíín nua̱ua̱nꞌ chuyúꞌví tuku-u iniꞌ rán. Chisaꞌ nnii̱ꞌii̱nꞌ rán Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ yaa̱ nákeꞌen rea̱ꞌ yó nuvi-ó sea̱ꞌya 8:10

Áxí kúvi kachiꞌ-ó: soo Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ sáꞌá-a yaa̱ kutekuꞌ rán jín rea̱ꞌ.

Romanos 8

22

Ndiosíꞌ. Jee Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ yaꞌá sáꞌá yaa̱ káchí-ó nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ: “¡Tááꞌ nii̱ꞌ!”8:15 16 Jee máá maá Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ jiáꞌa yaa̱ naáꞌ nua̱ua̱nꞌ ánímaꞌ-ó, yaa̱ kúvi-ó sea̱ꞌya Ndiosíꞌ. 17 Jee yaa̱ ya kúvi-ó sea̱ꞌya Ndiosíꞌ, jee suni nii̱ꞌii̱nꞌ-ó ɨɨn taa̱ꞌvii̱ꞌ. Chi kutaꞌviꞌ-ó taa̱ꞌvii̱ꞌ taji Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ-ó. Jee kutaꞌviꞌ nkáá-ó taa̱ꞌvii̱ꞌ vá jín Cristo. Retú kuiñɨ nii̱ꞌin-ó jín Cristo jee íyó ñɨvɨ koto ua̱ꞌvii̱ꞌ ráa yó kuéntáꞌ nito ua̱ꞌvii̱ ráa rea̱ꞌ. Jee nua̱ua̱nꞌ nóꞌo-órán sukuán jín Cristo, jee suni sáꞌá Ndiosíꞌ yaa̱ viiꞌ kuñáꞌnú nkáá-ó jín Cristo. Íyó tuu̱neí iniꞌ-ó yau̱ viiꞌ kuñáꞌnú nkáá-ó jín Cristo Chi kúnáaꞌ iniꞌ nii̱ꞌ yaa̱ naáꞌ yaa̱ ntu yɨ ɨ́yáꞌvi rá tua̱nóꞌó nóꞌo-ó tiempúꞌ vitan nua̱ua̱nꞌ yaa̱ viiꞌ nasɨ ɨ́kuitɨꞌ kuñáꞌnú-ó saꞌá Ndiosíꞌ yaa̱ stúvi rea̱ꞌ tiempúꞌ kiji ichinúúnꞌ. 19 Chi ntáká yaa̱ nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ nétu numíjiꞌíꞌ ráa yaa̱ nasaꞌá Ndiosíꞌ yó yaa̱ kájí kuitɨꞌ tuvi-ó sukuán yaa̱ kúvi nijia-ó sea̱ꞌya rea̱ꞌ. 20 Chi ntáká rá íyó ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ɨ xii̱ntíín tiñu kaa̱ꞌá. Jee nsáꞌ kuíni maáráa noꞌó ráa sukuán. Chisaꞌ sáni nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ Ndiosíꞌ chiꞌi rea̱ꞌ nɨꞌɨ xii̱ntíín tiñu kaa̱ꞌá sukuán. Soo nétu ráa íyó tua̱ꞌun kuneí iniꞌ ráa 21 nea̱ máá maá ntáká rá íyó ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá yaa̱ suni nakani núne Ndiosíꞌ maa nua̱ua̱nꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ɨ xii̱ntíín tua̱ꞌun tívɨ ɨ́ ráa, sáva nakuii̱ñɨi̱ꞌ núne ráa jín rá sea̱ꞌya Ndiosíꞌ jee viiꞌ kúñáꞌnú-ó saꞌá Ndiosíꞌ. 22 Chi jíníꞌ-ó yaa̱ nea̱ tiempúꞌ vitan nkáá jiáku iniꞌ ntáká yaa̱ íyó ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá jee nkáá nóꞌo-o, kuéntáꞌ nóꞌo ɨɨn ñaꞌan yaa̱ téꞌnéꞌ iniꞌ ña yaa̱ kaku sea̱ꞌya ña. 23 Soo nsáꞌ kuaa̱chi ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá nóꞌo sukuán, chisaꞌ suni máá maáórán ranikaa̱ꞌ nóꞌo-órán sukuán. Yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ iniꞌ-ó jee kúvi rea̱ꞌ yaa̱ xíꞌnañúꞌún nua̱ua̱nꞌ sáá víꞌí kaa̱ꞌ níꞌínꞌ-ó. Saáva suni tána kuéká-ó iniꞌ maáó chi nétu numíjiꞌíꞌ-ó yaa̱ saꞌá Ndiosíꞌ nɨꞌɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ nnaa̱keꞌen Ndiosíꞌ yó kuvi-ó sea̱ꞌya rea̱ꞌ, chi nakani núne rea̱ꞌ yɨkɨkúñu-ó sáva ntívɨ ɨ́-ɨ kaa̱ꞌ jee nasaꞌá jiáá rea̱ꞌ maa. 24 Chi nsii̱káku Ndiosíꞌ yó sáva íyó tua̱ꞌun neí iniꞌ-ó nétu-ó yaa̱ nii̱ꞌii̱nꞌ-ó yaa̱ saꞌá rea̱ꞌ sukuán jín-ó. Íyó tua̱ꞌun neí iniꞌ-ó yaa̱ saꞌá rea̱ꞌ sukuán soo retú ya túvi nijinꞌ néꞌyá-ó maa, saájee ya ntua̱ví kaa̱ꞌ kúvi-i tua̱ꞌun neí iniꞌ-ó nétu-ó maa. Chi retú néꞌyá ɨɨn ñɨvɨ 18

8:15

Rá tua̱ꞌun yaꞌá ví-i: “¡Abba!” ¡Tááꞌ nii̱ꞌ! “Abba” kúvi tua̱ꞌun arameo ya kuíni káchíꞌ Tááꞌ.

23

Romanos Romanos 8 8

maa, ¿naa̱kui chi íyó kaa̱ꞌ tua̱ꞌun neí iniꞌ-i nétu-u vá, rúja? 25 Soo retú íyó tua̱ꞌun neí iniꞌ-ó yaa̱ ntu túvi néꞌyá-ó, jee jiéꞌnéꞌ iniꞌ-ó nétu kuvi iniꞌ-ó maa. 26 Jee suni sukuán chíneí chítuvi Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ yó chi táyáꞌ iniꞌ-ó. Chi sáá ntu jíníꞌ-ó naa̱sa kaa̱kaa̱nꞌ táꞌvíꞌ-ó nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ, soo máá maá Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ vá tána rea̱ꞌ jíkánꞌ táꞌvíꞌ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ-ó yaa̱ ntu níꞌínꞌ-ó sákachiꞌ-ó. 27 Jee maá Ndiosíꞌ jíníꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kúvi iniꞌ ánímaꞌ ñɨvɨ, jee yaa̱ jíníꞌ rea̱ꞌ yaa̱ ná kúvi yaa̱ kuniꞌ Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ rea̱ꞌ, chi sánikuaa̱ꞌ kuíni maá Ndiosíꞌ jee Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ vá jíkánꞌ táꞌvíꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ-ó yaa̱ nsaa̱ꞌá sɨ ɨ́ɨ ɨ́n Ndiosíꞌ yó sáva kɨꞌɨ-ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Siɨ̱kɨɨ̱ꞌ kau̱ꞌ sáꞌá Ndiosíꞌ yau̱ kúneí-ó siɨ̱kɨɨ̱ꞌ yau̱ niváꞌa Jee jíní-ó yaa̱ ntáká tiñu yaa̱ kúvi jín rá ñɨvɨ yaa̱ ñúnúunꞌ ráa Ndiosíꞌ jee jiátíñú Ndiosíꞌ rá tiñu vá sáva saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kúvi yaa̱ váꞌa nua̱ua̱nꞌ ráa yaa̱ nkana rea̱ꞌ ráa yaa̱ kɨꞌɨ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ sáni nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ rea̱ꞌ. 29 Chi rá ñɨvɨ vá yaa̱ jíníꞌ yaa̱chii̱ꞌ rea̱ꞌ nkaa̱ji yaa̱chii̱ꞌ rea̱ꞌ nékúvi, jee sunisaá ya nkunaa̱aꞌa̱ yaa̱chii̱ꞌ iniꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kuneen ráa iniꞌ sea̱ꞌya rea̱ꞌ, sáva kuvi-i sea̱ꞌya ñáꞌnú yaa̱ kosoꞌ-o nua̱ua̱nꞌ kuea̱ꞌea̱ꞌ ñaniꞌ-i jín kua̱ꞌva-a. 30 Jee rá ñɨvɨ yaa̱ Ndiosíꞌ saá ya nkunaa̱aꞌa̱ yaa̱chii̱ꞌ iniꞌ rea̱ꞌ, jee suni nkana rea̱ꞌ ráa kɨꞌɨ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Jee rá ñɨvɨ nkana rea̱ꞌ jee suni nsiíyo rea̱ꞌ kuaa̱chi ráa sáva nkinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Jee rá ñɨvɨ nsiíyo rea̱ꞌ kuaa̱chi ráa, jee suni saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ viiꞌ kúñáꞌnú ráa. 31 ¿Ná kúvi yaa̱ kachiꞌ-ó jiea̱ꞌea̱ꞌ rá tua̱ꞌun yaꞌá, résa? Chi nua̱ua̱nꞌ íñɨ ɨ́ Ndiosíꞌ jín-ó, ¿né ɨɨn kúvi yaa̱ kenta sii̱kɨi̱ꞌ-ó nua̱ua̱nꞌ Ndiosí, résa? ˻¡Ntua̱né kúneí ráa nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání!˼ 32 Chi Ndiosíꞌ ntu nkua̱sáꞌán rea̱ꞌ sea̱ꞌya rea̱ꞌ, chisaꞌ nnaa̱kua̱ꞌva rea̱ꞌ sea̱ꞌya rea̱ꞌ sáva kuviꞌ-i jiea̱ꞌea̱ꞌ ntáká-ó yaa̱ kúvi yaa̱ váꞌa nua̱ua̱nꞌ-ó. Jee nua̱ua̱nꞌ ntaji rea̱ꞌ sea̱ꞌya rea̱ꞌ sukuán jee suni íyó nijia yaa̱ taji rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ-ó ntáká kaa̱ꞌ yaa̱ kiji jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ njiaa̱ꞌa rea̱ꞌ sea̱ꞌya rea̱ꞌ. 33 ¿Né ɨɨn vá xii̱kóñáꞌán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ nkaa̱ji rea̱ꞌ? ˻¡Ntua̱ví!˼, chi Ndiosíꞌ ví yaa̱ nsiíyo rea̱ꞌ kuaa̱chi ráa sáva nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 34 ¿Né ɨɨn vá sijíta-a yó nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ résa? ˻¡Ntua̱ví!˼, chi maá Cristo Jesús ví yaa̱ níꞌiꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ-ó, jee suni maáréꞌ ví yaa̱ 28

Romanos 8

24

nnaa̱tekuꞌ rea̱ꞌ jee nnakoa̱o rea̱ꞌ nkene rea̱ꞌ nteñu rá nii̱yɨ. Jee nééꞌ rea̱ꞌ ichi kuáꞌá Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ tátúníꞌ rea̱ꞌ, jee suni yɨ ɨ́tuvi rea̱ꞌ náma rea̱ꞌ yó nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 35 ¿Né ɨɨn vá kúneí-i saꞌá sɨ ɨ́ɨ ɨ́n-ɨ yó nua̱ua̱nꞌ yaa̱ ñúnúunꞌ Cristo yó, résa? ¿Á tua̱nóꞌó, áxí tua̱nkuíꞌyáꞌ iniꞌ, áxí yaa̱ jíto ua̱ꞌvii̱ꞌ ñɨvɨ yó, áxí taa̱maa̱ꞌ, áxí yaa̱ kúmániꞌ saꞌma kuꞌun-ó, áxí sáá táꞌánꞌ-ó tua̱nóꞌó íyó íyo, áxí kaꞌniꞌ ñɨvɨ yó jín yuchiꞌ “espada”, résa? ˻¡Ntua̱ví kuitɨꞌ!˼ 36 Chi sáni káchíꞌ tua̱ꞌun Ndiosíꞌ níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ: Jiea̱ꞌea̱ꞌ noꞌó núnuví íyó ñɨvɨ yaa̱ kaꞌniꞌ ráa ránuꞌuꞌ. Ñúꞌún iniꞌ ñɨvɨ kaꞌniꞌ ráa ránuꞌuꞌ kuéntáꞌ lanchi yaa̱ jiáꞌníꞌ ráa. 37 Soo súkaa̱ꞌ nóꞌo-ó tua̱nóꞌó sukuán, jee Cristo yaa̱ ñúnúunꞌ rea̱ꞌ yó, maáréꞌ sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ ntántúníꞌ kuneí-ó núneí kaa̱ꞌ iniꞌ-ó, 38 chi jíníꞌ nii̱ꞌ yaa̱ naáꞌ yaa̱ ntua̱náꞌ íyó yaa̱ sáꞌá sɨ ɨ́ɨ ɨ́n-ɨ yó nua̱ua̱nꞌ yaa̱ ñúnúunꞌ Ndiosíꞌ yó: ni yaa̱ jíꞌíꞌ-ó; ni yaa̱ tékúꞌ-ó; ni rá najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ; ni rá néetiñu, vaa̱ni tea̱e, vaa̱ni najiáꞌáꞌ ííꞌ; ni rá taa̱chii̱ꞌ kíni ñáꞌnú yaa̱ níso fuersáꞌ; ni rá yaa̱ íyó tiempúꞌ vitan; ni rá yaa̱ koo tiempúꞌ kiji; 39 ni yaa̱ íyó súkún; ni yaa̱ íyó nua̱ua̱nꞌ kúnú; ni ɨɨn inka kaa̱ꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ maa, ni nkúvi saꞌá sɨ ɨ́ɨ ɨ́n-ɨ yó nua̱ua̱nꞌ yaa̱ ñúnúunꞌ Ndiosíꞌ yó, jiea̱ꞌea̱ꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó Cristo Jesús. Nkau̱ji Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ Israel Yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Cristo jee yaa̱ naáꞌ vá káchíꞌ nii̱ꞌ jee ntu kátúꞌún nii̱ꞌ, jee yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ nii̱ꞌ naꞌá Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ jee nea̱ ánímaꞌ nii̱ꞌ jíníꞌ nii̱ꞌ yaa̱ naáꞌ 2 yaa̱ íyó nii̱ꞌ jín tua̱nkuéká iniꞌ nii̱ꞌ jee yɨ ɨ́táꞌán nea̱ yájíꞌ iniꞌ ánímaꞌ nii̱ꞌ 3-4 jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñanitáꞌán nii̱ꞌ, yaa̱ kúvi ñɨvɨ táꞌán tataꞌ nii̱ꞌ, yaa̱ kúvi rá ñɨvɨ tataꞌ Israel. Chi kuvi niyo iniꞌ nii̱ꞌ yaa̱ chisónínu Ndiosíꞌ nuꞌuꞌ jín yaa̱ kusɨ ɨ́ɨ ɨ́n nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ

9

1

25

Romanos Romanos 9 9

Cristo nékúvi, sáva chunáán nii̱ꞌ maáníꞌ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱n kuaa̱chi ráa nékúvi, retú kúvi xinánitáꞌvíꞌ nii̱ꞌ ráa sukuán nékúvi. Chi nnaa̱keꞌen Ndiosíꞌ ráa sáva kuvi ráa sea̱ꞌya rea̱ꞌ. Jee nteñu vii̱koa̱ꞌ ñanua̱tea̱ꞌ rea̱ꞌ nneeꞌ rea̱ꞌ jín ráa. Jee nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ tratúꞌ jín ráa. Jee nnii̱ꞌii̱nꞌ ráa “ley” yaa̱ njiaa̱ꞌa Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ Moisés. Jee nxii̱néꞌénꞌ rea̱ꞌ ráa naa̱sa kuneñua̱ꞌun ráa rea̱ꞌ. Jee kuea̱ꞌea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ nchii̱sóyuꞌú rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa yaa̱ saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ váꞌa nua̱ua̱nꞌ ráa. 5 Jee suviráa kuvi ichiyúkúnꞌ ntáká rá tátáꞌ rá jííꞌ Hebreo yaa̱ nkua̱ñáꞌnú nua̱ua̱nꞌ Israel yanaꞌán. Jee nua̱ua̱nꞌ rá tataꞌ ráa nkaku Cristo sáá nkiji rea̱ꞌ nkuvi rea̱ꞌ tea̱e ñunéꞌyúꞌ. Jee suvirea̱ꞌ vá kúvi Ndiosíꞌ yaa̱ tátúníꞌ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ kuaa̱íyó yaa̱ íyó, jee netuꞌ kúvi rea̱ꞌ nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání. ¡Suꞌva koo, Amén! 6 Soo nsáꞌ jíta tua̱ꞌun Ndiosíꞌ, chi nsú ntáká rá ñɨvɨ yaa̱ kúvi ichiyúkúnꞌ Israel kúvi nijia ráa rá ñɨvɨ Israel ˻yaa̱ nii̱ꞌii̱nꞌ ráa yaa̱ nchii̱sóyuꞌú rea̱ꞌ˼. 7 Ni nsú ntáká rá ichiyúkúnꞌ Abraham kúvi nijia ráa sea̱ꞌya rea̱ꞌ. Chisaꞌ nkachiꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ: “Nua̱ua̱nꞌ sea̱ꞌya nú Isaac kiji ráa yaa̱ kuvi ichiyúkúnꞌ nú.” 8 Tua̱ꞌun yaꞌá kuíni káchíꞌ yaa̱ nsú kuaa̱chi jiea̱ꞌea̱ꞌ rá sea̱ꞌya nii̱ñɨi̱ꞌ Abraham kúvi ráa sea̱ꞌya Ndiosíꞌ. Chisaꞌ rá sea̱ꞌya yaa̱ nchii̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa ví rá nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kúvi nijia ráa ichiyúkúnꞌ Abraham. 9 Chi tua̱ꞌun yaa̱ nchii̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ Abraham ví yaꞌá: “Nɨ ɨ́ tiempúꞌ yaꞌá kiji nii̱ꞌ, jee koo ɨɨn sea̱ꞌya yɨ ɨ́ɨ ɨ́ ñasɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ nú Sara”, nkachiꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 10 Jee nsú kuaa̱chi yaꞌá ni, chi sunisaá nnaa̱nisea̱ꞌya Rebeca ua̱vii̱ꞌ nchíkɨ ɨ́n nsaa̱ꞌá métúꞌún yɨɨ ɨ́ ña, yaa̱ kúvi Isaac yaa̱ kúvi jííꞌ-ó yanaꞌán, 11-13 Chi nea̱ sáá ntiáꞌan kaa̱ꞌ kaku ni núvíꞌ ráa, jee ni ntiáꞌan kaa̱ꞌ ná saꞌá ráa, ni yaa̱ váꞌa, ni yaa̱ niváꞌa, jee nkachiꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ Rebeca: “Yaa̱ ñáꞌnú káꞌ kɨtíñú rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ yaa̱ súchí kaa̱ꞌ.” Suni sukuán níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ii̱ii̱ꞌ: “Nñunua̱ua̱nꞌ nii̱ꞌ Jacob, soo Esaú chi ntaꞌvi iniꞌ nii̱ꞌ néꞌyá nii̱ꞌ maa.” Sukuán nkachiꞌ Ndiosíꞌ sáva kinoa̱o kutú yaa̱ nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ rea̱ꞌ sáni nkaa̱ji rea̱ꞌ ɨɨn ráa, sáva nsú jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá ni núvíꞌ ráa nkaa̱ji rea̱ꞌ maa, chisaꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ sáni kuíni maáréꞌ yaa̱ nkana rea̱ꞌ maa.

Romanos 9 14

26

¿Ná kúvi yaa̱ kachiꞌ-ó, résa? ¿Á kachiꞌ-ó yaa̱ ntu náaꞌ sáꞌá Ndiosíꞌ? ¡Ni ntua̱ví kuitɨꞌ! 15 Chi nkachiꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ Moisés: “Koo tua̱náꞌví iniꞌ nii̱ꞌ kunea̱ꞌyá nii̱ꞌ nea̱ ni ɨɨn yaa̱ kuíni nii̱ꞌ koo tua̱nnáꞌví iniꞌ nii̱ꞌ maa, jee kunáꞌví iniꞌ nii̱ꞌ kunea̱ꞌyá nii̱ꞌ né ni ɨɨn yaa̱ kuíni nii̱ꞌ kunáꞌví iniꞌ nii̱ꞌ maa.” 16 Saáva káji Ndiosíꞌ ñɨvɨ nsú jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kuíni ñɨvɨ ví-i, ni nsú jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ núnasɨ ɨ́ ñɨvɨ ví-i, chisaꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ íyó tua̱náꞌví iniꞌ rea̱ꞌ maa. 17 Chi káchíꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ii̱ii̱ꞌ yaa̱ nkaꞌanꞌ Ndiosíꞌ jín Faraón ˻yaa̱ nkuvi “rey” yaa̱ ntaa̱túníꞌ ñuunꞌ Egipto˼: “Jiea̱ꞌea̱ꞌ yaꞌá nxii̱náa nii̱ꞌ noꞌó kunisotíñú nú, sáva kuatíñú nii̱ꞌ noꞌó sáva stúvi nii̱ꞌ fuersáꞌ ííꞌ nii̱ꞌin nii̱ꞌ, sáva tea̱kua̱tua̱ꞌún jiea̱ꞌea̱ꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ kuaa̱íyó ñɨi̱vɨ ɨ́”, nkachiꞌ Ndiosíꞌ. 18 Saáva íyó tua̱náꞌví iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ né ni ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ kuíni rea̱ꞌ. Jee saꞌá nii̱ꞌin rea̱ꞌ ánímaꞌ né ni ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ kuíni rea̱ꞌ yaa̱ kunii̱ꞌin iniꞌ. 19 Soo saa̱naanꞌ kachiꞌ ɨɨn rán nua̱ua̱nꞌ nii̱ꞌ: “Retú sukuán kuíni rea̱ꞌ, ¿naa̱ jiea̱ꞌea̱ꞌ chi chikuaa̱chi Ndiosíꞌ sii̱kɨi̱ꞌ-ó, résa? Chi, ¿né ɨɨn kúvi kasɨꞌ nua̱ua̱nꞌ yaa̱ kuíni rea̱ꞌ saꞌá rea̱ꞌ rúsa?” 20 Jee noꞌó, ¿né ɨɨn kúvi nú yaa̱ níkó yuꞌú nú nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ? Jee nantíñú sáꞌá, ¿á kachiꞌ-i nua̱ua̱nꞌ maáréꞌ yaa̱ sáꞌá rea̱ꞌ maa?: “¿Naa̱ kuvi chi nsaa̱ꞌá nú nuꞌuꞌ suꞌva?” 21 Áxí maá tea̱e sáꞌá kii̱sɨ, ¿á ntu íyó kúvi saꞌá rea̱ꞌ sáni kuíni rea̱ꞌ jín ñuꞌun nkíxín, sáva jín ɨɨn ni ñujien nea̱ꞌyua̱ꞌ ñunkíxín vá kúvi saꞌá rea̱ꞌ ɨɨn kii̱sɨ váꞌa máá viiꞌ yaa̱ kuatíñú ñunkúún jee inka kaa̱ꞌ kii̱sɨ láꞌví? 22 Jee, ¿á ntua̱ví váꞌa yaa̱ suni sukuán sáꞌá Ndiosíꞌ?, chi kuíni Ndiosíꞌ stúvi rea̱ꞌ yaa̱ xinóꞌo rea̱ꞌ ñɨvɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi ráa chi kítɨ ɨ́ꞌ iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ ráa jee kuíni rea̱ꞌ saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kukáꞌnú iniꞌ nɨꞌɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ fuersáꞌ ííꞌ nii̱ꞌin níso rea̱ꞌ, soo neí káꞌnú nii̱yo neí iniꞌ rea̱ꞌ keꞌneꞌ iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ íyó nii̱ꞌinꞌ ráa yaa̱ kítɨ ɨ́ꞌ iniꞌ rea̱ꞌ xinóꞌo rea̱ꞌ ráa saá váji ráa yaa̱ xináánꞌ rea̱ꞌ ráa. 23 Jee sukuán neí káꞌnú íyó iniꞌ rea̱ꞌ sáva sikúkáꞌnú rea̱ꞌ iniꞌ kuaa̱íyó yaa̱ viiꞌ nasɨ ɨ́kuitɨꞌ kúñáꞌnú rea̱ꞌ. Sukuán saꞌá rea̱ꞌ jín-ó yaa̱ nkua̱náꞌví iniꞌ rea̱ꞌ yó, yaa̱ nsaa̱ꞌá túꞌva rea̱ꞌ yó nea̱ xíꞌna kaa̱ꞌ sáva sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kúñáꞌnú-ó jín rea̱ꞌ. 24 Jee maáórán suni nkana rea̱ꞌ yó kɨꞌɨ-ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, jee nsú kuaa̱chi nteñu rá ñɨvɨ Israel nkana rea̱ꞌ ñɨvɨ chi suni rá ñɨvɨ yaa̱

27

Romanos Romanos 9 9

ntu kúvi Israel. 25 Suni suꞌva káchíꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ yaa̱ ntee Oseas: Kachiꞌ nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñɨvɨ ya ntu nkúvi ñɨvɨ nii̱ꞌ yaa̱ ñɨvɨ nii̱ꞌ ví ráa. Jee kachiꞌ nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ ntu nñúnúunꞌ nii̱ꞌ, yaa̱ suviráa ví yaa̱ ñúnúunꞌ nii̱ꞌ. 26 Jee né núꞌ nkachiꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa: “Ntu nkúvi rán ñɨvɨ nii̱ꞌ”, jee yukuán kunaa̱ní rán sea̱ꞌya Ndiosíꞌ tékúꞌ. Nkachiꞌ Ndiosíꞌ. 27 Jee suni nkaꞌanꞌ nii̱ꞌin Isaías suꞌva jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñɨvɨ Israel: Súnikaa̱ꞌ kuea̱ꞌea̱ꞌ nasɨ ɨ́kuitɨꞌ ichiyúkúnꞌ rá sea̱ꞌya ñuunꞌ Israel kuéntáꞌ kúvi kuea̱ꞌea̱ꞌ ñuítɨ ɨ́ nteñúꞌún, soo kuaa̱chi yakuꞌ ráa ni vá sikáku Ndiosíꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi ráa. 28 Chi I a̱toꞌoꞌ-ó Ndiosíꞌ jee ñamani sikúnkuvi naa̱aꞌa̱ rea̱ꞌ tua̱ꞌun rea̱ꞌ yaa̱ nsaa̱náa rea̱ꞌ yaa̱ chunáán rá ñɨvɨ ñɨi̱vɨ ɨ́ jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi ráa. Káchíꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ. 29 Jee suꞌva nkachiꞌ yaa̱chii̱ꞌ Isaías yaa̱ koo ichinúúnꞌ: Chi máá maá Ndiosíꞌ yaa̱ kúvi I a̱toꞌoꞌ nɨꞌɨ rá najiáꞌáꞌ ííꞌ rea̱ꞌ, jee retánꞌ ntu nxínóo rea̱ꞌ yakuꞌ tataꞌ ichiyúkúnꞌ-ó, nékúvi, jee vitan naanꞌ-ó, nékúvi, íyó-ó kuéntáꞌ ñɨvɨ ñuunꞌ Sodoma jín ñuunꞌ Gomorra, ˻nɨꞌɨ ráa nxii̱náánꞌ rea̱ꞌ˼. Nkachiꞌ Isaías. Rá ñɨvɨ Israel nkininkava ráa nuu̱uu̱nꞌ ntu ntɨ ɨɨn ráa tuu̱ꞌun váꞌa jieu̱ꞌeu̱ꞌ Jesús 30 ¿Ná kúvi yaa̱ kachiꞌ-ó, résa? Káchíꞌ-ó yaa̱ rá ñɨvɨ yaa̱ ntua̱ví kúvi Israel, yaa̱ ntu nnua̱kú ráa naa̱sa kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jee nnii̱ꞌii̱nꞌ ráa yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Soo nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa rea̱ꞌ. 31 Soo rá ñɨvɨ Israel nnua̱kú ráa síkúnkuvi ráa ɨɨn “ley” sáva kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ soo ntua̱ví nkúneí ráa nii̱ꞌii̱nꞌ ráa maa. 32 ¿Naa̱ kuvi chi? Chi ntu nnúkú ráa kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ kúneí

Romanos 9

28

iniꞌ ráa Jesús, chisaꞌ nnua̱kú ráa kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ tiñu sáꞌá ráa. Nkininkava ráa kuéntáꞌ nkakɨi̱ꞌɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ ráa yua̱ua̱ꞌ yaa̱ sáꞌá-a yaa̱ kakɨi̱ꞌɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ ñɨvɨ, ˻yaa̱ suvi kúvi Jesús˼. 33 Suꞌva káchíꞌ tua̱ꞌun níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ: Nea̱ nua̱ua̱nꞌ ñuunꞌ Sión kani nii̱ꞌ maáréꞌ yaa̱ kuvi rea̱ꞌ kuéntáꞌ ɨɨn yua̱ua̱ꞌ yaa̱ kakɨi̱ꞌɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ ñɨvɨ jee yua̱ua̱ꞌ yaꞌá vá sáꞌá-a yaa̱ naniso ráa. Jee rá ñɨvɨ ya kúneí iniꞌ ráa rea̱ꞌ, jee nkóo ráa jín tua̱nkánuun. Nkachiꞌ Ndiosíꞌ. 1 Ránoꞌó ñaniꞌ jín kua̱ꞌva nii̱ꞌ yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rán naꞌá Cristo, ñúkúvi víꞌí iniꞌ ánímaꞌ nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñɨvɨ Israel yaa̱ sikáku Ndiosíꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi ráa. Jee jiea̱ꞌea̱ꞌ vá jíkánꞌ táꞌvíꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ráa. 2 Chi jiáꞌa nii̱ꞌ yaa̱ naáꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ráa yaa̱ ñúkáñá iniꞌ ráa chiñúꞌún ráa Ndiosíꞌ, soo nsú sáni tua̱ꞌun naa̱aꞌa̱ nsii̱kúkáꞌnú rea̱ꞌ iniꞌ-ó. 3 Chi ntu tɨ ɨ́ɨn kuéntáꞌ ráa yaa̱ Ndiosíꞌ ví yaa̱ sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ñɨvɨ nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Chisaꞌ núkú ráa saꞌá maáráa yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, jee ntu chíꞌi ráa maáráa nua̱ua̱nꞌ yaa̱ sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 4 Chi Cristo ví yaa̱ nsii̱kúnkuvi nɨꞌɨ yaa̱ kuíni Ndiosíꞌ sáꞌá-a jín “ley” Moisés, sáva ntaa̱ká rá ñɨvɨ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa Cristo jee kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 5 Chi ntee Moisés nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ núkú ráa kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ saꞌá ráa tua̱ꞌun káchíꞌ “ley”: “Ré nkuvi sikúnkuvi naa̱aꞌa̱ ɨɨn ñɨvɨ rá tiñu yaꞌá ˻yaa̱ káchíꞌ “ley”˼, jee kutekuꞌ ráa, nékúvi”, nkachiꞌ Moisés. 6 Soo jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa Cristo, suꞌva káchíꞌ tua̱ꞌun Ndiosíꞌ níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ vá: “Koto jiáni iniꞌ ánímaꞌ nú: ¿Né ɨɨn vá kɨi̱nkaa antivɨ ɨ́?” (Chi sukuán káchíꞌ-ó yaa̱ íyó xinúun-ó Cristo yaꞌá). 7 Ni nkáni iniꞌ ánímaꞌ nú: “¿Né ɨɨn vá kikuun nea̱ nua̱ua̱nꞌ kúnú nasɨ ɨ́kuitɨꞌ nua̱ua̱nꞌ ntu jínu yaa̱ kúnú?”, nkachiꞌ Moisés, (chi sukuán káchíꞌ-ó yaa̱ íyó kɨi̱xináa-ó Cristo natava-ó rea̱ꞌ nteñu rá nii̱yɨ). 8 Soo, ¿Ná kúvi yaa̱ káchíꞌ tua̱ꞌun nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ, résa? Káchíꞌ-i: Íyó yatin tua̱ꞌun rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ nú,

10

29

Romanos Romanos 10 10

iniꞌ yuꞌú nú jín iniꞌ ánímaꞌ nú íyó-o. Tua̱ꞌun yaꞌá kúvi tua̱ꞌun yaa̱ íyó kuneí iniꞌ-ó Cristo yaa̱ stékútua̱ꞌún ráníꞌ. 9 Chi retú jiáꞌayuꞌú nú jín yuꞌú nú yaa̱ Jesús kúvi I a̱toꞌoꞌ nú, jín retú nea̱ ánímaꞌ nú kúneí iniꞌ nú yaa̱ Ndiosíꞌ nxii̱nátekuꞌ rea̱ꞌ maa jee nxii̱nákóo rea̱ꞌ maa nnaa̱tavaꞌ rea̱ꞌ maa nteñu rá nii̱yɨ, saájee sikáku Ndiosíꞌ noꞌó jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi nú nanitáꞌvíꞌ nú. 10 Chi jín ánímaꞌ-ó kúneí iniꞌ-ó Jesús sáva siíyo Ndiosíꞌ kuaa̱chi-ó jee kinoa̱o naa̱aꞌa̱ -ó nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, jee jín yuꞌú-ó jiáꞌayuꞌú-ó yaa̱ I a̱toꞌoꞌ-ó ví Jesucristo sáva nanitáꞌvíꞌ-ó. 11 Chi káchíꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ: “Ntáká ñɨvɨ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa rea̱ꞌ, nkóo ráa jín tua̱nkánuun.” 12 Chi ntu sɨ ɨ́ɨ ɨ́n kúvi rá ñɨvɨ Israel jín rá ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi Israel, chi maá I a̱toꞌoꞌ kúvi I a̱toꞌoꞌ nua̱ua̱nꞌ nɨꞌɨ, jee ntántúníꞌ jiáꞌa rea̱ꞌ yaa̱ váꞌa sáꞌá rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ kákuaa̱chi ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kuvi rea̱ꞌ I a̱toꞌoꞌ ráa. 13 Chi: “ntaa̱ká ñɨvɨ yaa̱ kakuaa̱chi ráa maa nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó, nanitáꞌvíꞌ ráa.” 14 ¿Naa̱sa kúvi kakuaa̱chi ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ yaa̱ ntu nkua̱neí iniꞌ ráa rea̱ꞌ, résa? Jee, ¿naa̱sa kúvi kuneí iniꞌ ráa rea̱ꞌ yaa̱ ntiáꞌan tesoa̱ꞌo ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ, résa? Jee, ¿naa̱sa kúvi tesoa̱ꞌo ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ retú ntu íyó ñɨvɨ yaa̱ kachitua̱ꞌún ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ, résa? 15 Jee, ¿naa̱sa kúvi kachitua̱ꞌún ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ, retánꞌ ntu íyo ñɨvɨ yaa̱ chuichí rává ráa kɨi̱ꞌɨi̱nꞌ ráa kachitua̱ꞌún ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ résa? Sukuán kachiꞌ tua̱ꞌun níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ: “¡Naa̱ kaa̱ꞌ viiꞌ kaa̱ꞌ kúvi yaa̱ jíka ñɨvɨ káchítua̱ꞌún ráa tua̱ꞌun váꞌa Ndiosíꞌ!” 16 Soo nsú ntáká rá ñɨvɨ Israel nkaa̱níjiá ráa ntɨɨn ráa rá tua̱ꞌun váꞌa Ndiosíꞌ, sáni nkachiꞌ Isaías: “I a̱toꞌoꞌ-ó, ¿né ɨɨn nii̱nua̱ꞌ iniꞌ rá tua̱ꞌun ntesoa̱ꞌo ráa yaa̱ nkachitua̱ꞌún ránꞌ?” 17 Saáva kuneí iniꞌ ñɨvɨ Cristo vaa̱ji jiea̱ꞌea̱ꞌ tesoa̱ꞌo ráa tua̱ꞌun, jee tua̱ꞌun tésóꞌo ráa kúvi tua̱ꞌun váꞌa Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ Cristo. 18 Soo káchíꞌ nii̱ꞌ: ¿Á ntiáꞌan tesoa̱ꞌo ráa maa? Maá nááꞌ nijia yaa̱ ntesoa̱ꞌo ráa maa. Káchíꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ: Nua̱ua̱nꞌ ntaa̱ká ichi nua̱ua̱nꞌ ñuꞌun yaꞌá ñea̱tea̱nuun tua̱ꞌun rea̱ꞌ tékútua̱ꞌún-u, jín nea̱ nua̱ua̱nꞌ jínu ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá nkenta tua̱ꞌun ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ.

Romanos 10

30

19

Jee suni káchíꞌ nii̱ꞌ: ¿Á ntu nkua̱káꞌnú iniꞌ rá ñɨvɨ Israel tua̱ꞌun yaꞌá, rúja? Chi xíꞌna nkachiꞌ Moisés yaa̱ nkachiꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa: Saꞌá nii̱ꞌ yaa̱ kukuíñɨ ɨ́ iniꞌ rán kunea̱ꞌyá rán ñɨvɨ inka “nación” jiea̱ꞌea̱ꞌ kua̱ꞌva nii̱ꞌ tua̱ꞌun nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ vá yaa̱ ntu yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ nii̱ꞌ. Jee saꞌá nii̱ꞌ yaa̱ kii̱tɨi̱ꞌ iniꞌ rán kunea̱ꞌyá rán inka ñɨvɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ kua̱ꞌva nii̱ꞌ tua̱ꞌun nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ vá yaa̱ naanꞌ xii̱nii̱ꞌ ráa. 20 Jee kuíre nchua̱neí iniꞌ Isaías nkachiꞌ rea̱ꞌ yaa̱ nkachiꞌ Ndiosíꞌ: Nnaa̱niꞌinꞌ rá ñɨvɨ nuꞌuꞌ ya ntua̱ví nnánukú ráa nuꞌuꞌ. Jee nstúvi nii̱ꞌ maáníꞌ ˻nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun nii̱ꞌ˼ nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ yaa̱ ntu níkátua̱ꞌún ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ nuꞌuꞌ. Nkachiꞌ Ndiosíꞌ. 21 Soo jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñɨvɨ Israel nkaꞌanꞌ Isaías yaa̱ nkachiꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ráa: “Nuví niñuꞌ síkááꞌ nii̱ꞌ rá naꞌá nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa kána nii̱ꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ nii̱ꞌ yaa̱ kúvi ráa ñɨvɨ yaa̱ ntu káníjiá ráa jín yaa̱ jiááꞌ iniꞌ ráa.” Íyo iɨ̱iɨ̱ꞌ sava rá ñɨvɨ Israel vá nsiɨ̱káku Ndiosíꞌ ráa nuu̱uu̱nꞌ kuau̱chi ráa 1 Saáva káchíꞌ nii̱ꞌ: ¿Á nkua̱ichi iniꞌ Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ Israel yaa̱ kúvi ráa ñɨvɨ rea̱ꞌ? ¡Ntua̱ví kuitɨꞌ! Chi suni nuꞌuꞌ kúvi nii̱ꞌ ɨɨn tea̱e Israel, jee kuvi nii̱ꞌ ichiyúkúnꞌ Abraham, jee suni kúvi nii̱ꞌ tataꞌ Benjamín. 2 Ntu nkua̱ichi iniꞌ Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ rea̱ꞌ, yaa̱ niniꞌ yaa̱chii̱ꞌ rea̱ꞌ iniꞌ ráa nkaa̱ji yaa̱chii̱ꞌ rea̱ꞌ ráa. Áxí, ¿á ntu jíníꞌ ránú ná káchíꞌ tua̱ꞌun níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ “profeta” Elías? Káchíꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ naa̱sa nkakuaa̱chi Elías nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ nkenta rea̱ꞌ sii̱kɨi̱ꞌ rá ñɨvɨ Israel, jee nkachiꞌ rea̱ꞌ: 3 I a̱toꞌoꞌ nii̱ꞌ, ñaꞌniꞌ rá ñɨvɨ rá “profeta” nú, jee nxtánɨ ɨ́ꞌ ráa rá altar nú nua̱ua̱nꞌ téñuꞌunꞌ ráa rá saa̱naa̱ꞌ násokoꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ nú; jee kuaa̱chi métúꞌún nuꞌuꞌ ni kaa̱ꞌ kínóo nii̱ꞌ tékúꞌ nii̱ꞌ yaa̱ síkúnkuvi naa̱aꞌa̱ nua̱ua̱nꞌ noꞌó, jee suni núkú ráa kaꞌniꞌ ráa nuꞌuꞌ. Nkachiꞌ Elías.

11

31

Romanos Romanos 11 11

4

Soo, ¿ná kúvi yaa̱ nnaa̱xiníkó Ndiosíꞌ?: Nsaa̱ꞌá sɨ ɨ́ɨ ɨ́n nii̱ꞌ ua̱xaa̱ꞌ mil tea̱e sáva kúvi ráa tea̱e nii̱ꞌ, yaa̱ ntu nnaa̱kuii̱ñɨi̱ꞌ ítɨ ɨ́ ráa nua̱ua̱nꞌ santúꞌ yaa̱ naní Baal ni ntua̱né nnéñua̱ꞌun ráa maa. 5 Jee saáva suni sukuán tiempúꞌ vitan nsaa̱ꞌá sɨ ɨ́ɨ ɨ́n Ndiosíꞌ yakuꞌ ni ñɨvɨ rea̱ꞌ kɨꞌɨ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ yaa̱ nkaa̱ji rea̱ꞌ ráa chi yaa̱ íyó mániꞌ iniꞌ re néꞌyá rea̱ꞌ ráa. 6 Jee nua̱ua̱nꞌ yaa̱ nkaa̱ji rea̱ꞌ ñɨvɨ rea̱ꞌ jee síkútaꞌviꞌ rea̱ꞌ taa̱ꞌvii̱ꞌ vá nua̱ua̱nꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ íyó mániꞌ iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ ráa jee ntu kúvi-i jiea̱ꞌea̱ꞌ tiñu yaa̱ nsaa̱ꞌá ráa. Soo retánꞌ nkaa̱ji rea̱ꞌ ráa kuvi ráa ñɨvɨ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ tiñu yaa̱ nsaa̱ꞌá ráa, nékúvi, saájee ntu kúvi yaa̱ síkútaꞌviꞌ rea̱ꞌ maa. 7 Saájee, ¿ná kachiꞌ-ó, résa? Rá ñɨvɨ Israel yaa̱ núkú ráa yaa̱ kinoa̱o naa̱aꞌa̱ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jee ntu nníꞌínꞌ ráa maa. Soo sava ráa yaa̱ nkaa̱ji Ndiosíꞌ ráa nnii̱ꞌii̱nꞌ ráa maa, chi nsiíyo rea̱ꞌ kuaa̱chi ráa. Jee rá inka kaa̱ꞌ ráa nkunii̱ꞌin iniꞌ ánímaꞌ ráa. 8 Suꞌva níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ: Ndiosíꞌ nsaa̱ꞌá yaa̱ ntu jíne antúníꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ, jee sú íyó nchinúún ráa soo ntu néꞌyá ráa yaa̱ sáꞌá rea̱ꞌ, jee sú íyó soa̱ꞌo ráa soo ni nsáꞌ tésóꞌo ráa tua̱ꞌun rea̱ꞌ, jee sukuán íyó nea̱ tiempúꞌ vitan. 9 Jee suni nkachiꞌ “rey” David: Jee viko sáꞌá ráa, naa̱ kaa̱ꞌ kuvi vá ɨɨn trampáꞌ jín xea̱yɨi̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa, sáva sáꞌá-a yaa̱ kininkava ráa, jee nachunáán ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 10 Jee koo kuéntáꞌ nuneenꞌ nchinúún ráa sáva nkua̱níꞌ ráa kaa̱ꞌ, jee nakuii̱ñɨi̱ꞌ nei ráa kunoꞌo ráa nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání. Nkachiꞌ David. Tuu̱ꞌun jieu̱ꞌeu̱ꞌ yau̱ sikáku Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ yau̱ ntu kúvi ñɨvɨ ñuunꞌ Israel 11 Saáva káchíꞌ nii̱ꞌ: ¿Á ichi nkininkava rá ñɨvɨ Israel nua̱ua̱nꞌ nkunii̱ꞌin ánímaꞌ ráa yaa̱ ntu kúvi naneꞌen ráa maáráa kaa̱ꞌ? ¡Ntua̱ví kuitɨꞌ chi kúvi naneꞌen Ndiosíꞌ ráa! Soo jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ njiaa̱ꞌa

Romanos 11

32

ráa nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun nkachiꞌ Ndiosíꞌ, saáva nkiji yaa̱ kúvi sikáku rea̱ꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi ñɨvɨ Israel. Jee sukuán sáꞌá Ndiosíꞌ sáva saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kukuíñɨ ɨ́ iniꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel kunea̱ꞌyá ráa yaa̱ inka ñɨvɨ vá yaa̱ níꞌínꞌ rává nanitáꞌvíꞌ rává. 12 Soo jiea̱ꞌea̱ꞌ njiaa̱ꞌa ráa nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun nkachiꞌ Ndiosíꞌ jee nkenta yaa̱ níꞌínꞌ rá inka kaa̱ꞌ ñɨvɨ ñɨi̱vɨ ɨ́ taa̱ꞌvii̱ꞌ yɨ ɨ́yáꞌvi, jee jiea̱ꞌea̱ꞌ nstívɨ ɨ́ ráa maáráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ jee nnii̱ꞌii̱nꞌ inka ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi Israel taa̱ꞌvii̱ꞌ yɨ ɨ́yáꞌvi. Jee yaa̱ nkuvi sukuán, jee sáá víꞌí kaa̱ꞌ nii̱ꞌii̱nꞌ ráa taa̱ꞌvii̱ꞌ yɨ ɨ́yáꞌvi sáá nanikó ntáká ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 13 Soo káchíꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó yaa̱ ntu kúvi rán ñɨvɨ ñuunꞌ Israel: Jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúvi nii̱ꞌ apóstol yaa̱ nchua̱ichí Ndiosíꞌ sáva kachitua̱ꞌún nii̱ꞌ tua̱ꞌun rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó yaa̱ ntua̱ví kúvi rán ñɨvɨ Israel, jee nákuetúꞌún nii̱ꞌ tiñu yaa̱ ntaji Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ nii̱ꞌ. 14 Jee sukuán sáꞌá nii̱ꞌ sáva saa̱naanꞌ kúvi saꞌá nii̱ꞌ kukuíñɨ ɨ́ iniꞌ rá táꞌán ñuunꞌ nii̱ꞌ Israel kunea̱ꞌyá ráa ránoꞌó yaa̱ kúneí iniꞌ rán Ndiosíꞌ, sáva saꞌá nii̱ꞌ yaa̱ suni nii̱ꞌii̱nꞌ sava ráa yaa̱ sikáku Ndiosíꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi ráa nanitáꞌvíꞌ ráa. 15 Chi jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nkua̱ichi iniꞌ Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel jee sukuán jee nkenta nnumaa̱nii̱ꞌ rea̱ꞌ jín rá inka ñɨvɨ ñɨi̱vɨ ɨ́. Jee jiea̱ꞌea̱ꞌ sukuán, ¿naa̱ja kuvi sáá nakeꞌen tuku rea̱ꞌ ráa kuvi ráa ñɨvɨ rea̱ꞌ, résa? Chi sukuán kúvi kuéntáꞌ natekuꞌ ráa kene ráa nteñu rá níꞌiꞌ. 16 Rá ñɨvɨ Israel sókóꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ tataꞌ xíꞌnañúꞌún nákeꞌen ráa. I a̱ii̱ꞌ kúvi tataꞌ xíꞌnañúꞌún vá nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. Jee retú ii̱ii̱ꞌ kúvi-i, jee suni ii̱ii̱ꞌ kúvi nɨꞌɨ ñujien nɨꞌɨ tataꞌ sáꞌá vá. ˻Sukuán kúvi sava rá ñɨvɨ Israel tɨ ɨ́ɨn tua̱ꞌun rea̱ꞌ.˼ Jee suni sukuán ííꞌ kúvi yoꞌo yutun jee suni sukuán rá naꞌá yutun-u ranikaa̱ꞌ. 17 Soo rá ñɨvɨ Israel kúvi ráa kuéntáꞌ naꞌá yutun olivo stíláꞌ. Jee retú nkua̱ichi iniꞌ Ndiosíꞌ sava ráa kuéntáꞌ náneeꞌ rea̱ꞌ naꞌá yutun vá, jee noꞌó yaa̱ ntu kúvi ñɨvɨ Israel, yaa̱ kúvi nú kuéntáꞌ naꞌá yutun olivo yúkú, jee retú nnaa̱tetáꞌán Ndiosíꞌ noꞌó nua̱ua̱nꞌ yutun stíláꞌ vá nakuneeꞌ nú nua̱ua̱nꞌ nnaa̱neeꞌ rea̱ꞌ ráa, jee nkenta níꞌínꞌ nú yaa̱ váꞌa kuéntáꞌ vaa̱ji nea̱ nua̱ua̱nꞌ yoꞌo sáví yutun olivo stíláꞌ vá. 18 Jee saáva koto káꞌánꞌ téyɨ ɨ́ɨ ɨ́ nú yaa̱ kúvi nú vaa̱ꞌa kaa̱ꞌ nsú kaa̱ꞌ rá ñɨvɨ Israel yaa̱ kúvi ráa kuéntáꞌ rá naꞌá yaa̱ nnaa̱neeꞌ. Soo retú káꞌánꞌ téyɨ ɨ́ɨ ɨ́ nú sukuán, íyó tɨɨn kuéntáꞌ nú yaa̱ nsú

33

Romanos Romanos 11 11

noꞌó kuéntáꞌ jiáꞌa nú kajin nua̱ua̱nꞌ yoꞌo sáví, chisaꞌ máá yoꞌo sáví taji kajin yaa̱ vaa̱ji nea̱ iniꞌ yoꞌo sáví vá nua̱ua̱nꞌ nú. 19 Saa̱naanꞌ kachiꞌ nú: “Nnaa̱neeꞌ rea̱ꞌ sava rá naꞌá yutun sáva nakuneeꞌ nuꞌuꞌ nnaa̱tɨɨn nii̱ꞌ ii̱kaa̱ꞌ yutun vá nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ”, saa̱naanꞌ kachiꞌ nú. 20 Vaa̱tua̱ni, chi jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ ntu nkúneí iniꞌ sava rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel vá Cristo jee nkua̱ichi iniꞌ Ndiosíꞌ ráa nnaa̱neeꞌ rea̱ꞌ ráa. Soo noꞌó, jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ nú Cristo íñɨ ɨ́ kutú nú nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Saáva koto kútéyɨ ɨ́ɨ ɨ́ nú chisaꞌ kuyúꞌví iniꞌ nú. 21 Chi retú ntu nnékáꞌnú iniꞌ Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel, yaa̱ nkaa̱ji rea̱ꞌ ráa sáva kúvi ráa ñɨvɨ rea̱ꞌ kuéntáꞌ naꞌá máá maá yutun olivo stíláꞌ, jee suni ni noꞌó nsáꞌ kunekáꞌnú iniꞌ rea̱ꞌ noꞌó ˻retú ntu kúneí iniꞌ nú Cristo˼. 22 Saáva tɨɨn kuéntáꞌ rán naa̱sa kúváꞌa iniꞌ Ndiosíꞌ jín yaa̱ xichiꞌ rea̱ꞌ. Nua̱ua̱nꞌ ráa yaa̱ nkininkava ráa ˻ntu nkua̱neí iniꞌ ráa Cristo˼ jee xichiꞌ rea̱ꞌ ráa. Soo kúváꞌa iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ noꞌó, retú kinoa̱o nii̱ꞌin nú nua̱ua̱nꞌ yaa̱ kúváꞌa iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ noꞌó ˻jiea̱ꞌea̱ꞌ kúneí iniꞌ nú Cristo˼. Chi retú ntua̱ví, jee suni nea̱ maánú naneeꞌ. 23 Jee suni rá ñɨvɨ Israel, ntu kúneí iniꞌ ráa Cristo, soo retú nsáꞌ kunikɨnꞌ ráa kaa̱ꞌ sukuán, jee nakeꞌen Ndiosíꞌ ráa kuvi ráa ñɨvɨ rea̱ꞌ kuéntáꞌ natee rea̱ꞌ ráa ii̱kaa̱ꞌ yutun stíláꞌ, chi kuvi natee tuku rea̱ꞌ maáráa. 24 Chi retú noꞌó, yaa̱ ntu kúvi nú ñɨvɨ Israel, yaa̱ kúvi nú kuéntáꞌ naꞌá máá maá yutun olivo yúkú yaa̱ nkaa̱neeꞌ rea̱ꞌ, jee retú nnaa̱keꞌen Ndiosíꞌ noꞌó kúvi nú ñɨvɨ rea̱ꞌ kuéntáꞌ natee rea̱ꞌ noꞌó ii̱kaa̱ꞌ yutun olivo stíláꞌ, yaa̱ ntu kúvi kuéntáꞌ sáꞌá ñɨvɨ, soo sáá víꞌí kaa̱ꞌ nakeꞌen Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ Israel kuéntáꞌ natee rea̱ꞌ ráa ii̱kaa̱ꞌ yutun stíláꞌ vá, chi suviráa kúvi kuéntáꞌ naꞌá máá maá yutun olivo stíláꞌ. Sáá kenta tiempúꞌ yau̱ sikáku Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ Israel Ránoꞌó ñanitáꞌán, kuíni nii̱ꞌ yaa̱ kukáꞌnú iniꞌ rán tua̱ꞌun yaꞌá yaa̱ nii̱yo yuꞌuꞌ-u soo nstúvi Ndiosíꞌ maa nua̱ua̱nꞌ-ó. Kuíni nii̱ꞌ yaa̱ kuniꞌ rán tua̱ꞌun yaꞌá, sáva nkútéyɨ ɨ́ɨ ɨ́ rán kani iniꞌ rán yaa̱ níchí xii̱nii̱ꞌ rán. Chi nkunaa̱aꞌa̱ iniꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ sava rá ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi ñɨvɨ Israel kuneí iniꞌ ráa Cristo. Jee tua̱ꞌun yuꞌuꞌ vá kúvi yaa̱ nkunii̱ꞌin ánímaꞌ sava rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel, nea̱kuaa̱ꞌ nɨꞌɨ rá ñɨvɨ 25

Romanos 11

34

ntu kúvi ñɨvɨ Israel kii̱vɨ ráa xii̱ntíín Ndiosíꞌ saá váji kuneí iniꞌ ráa Cristo. 26 Jee kuíre ntáká rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel sikáku Ndiosíꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi ráa sáva nanitáꞌvíꞌ ráa. Sukuán koo sáni káchíꞌ tua̱ꞌun níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ: Nea̱ nua̱ua̱nꞌ ñuunꞌ Sión kiji maáréꞌ yaa̱ nakani núne rea̱ꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel nene ráa nua̱ua̱nꞌ kuaa̱chi ráa, jee saꞌá sɨ ɨ́ɨ ɨ́n rea̱ꞌ rá ñɨvɨ ichiyúkúnꞌ tataꞌ Jacobo kene ráa nua̱ua̱nꞌ yaa̱ niváꞌa. 27 Jee yaꞌá kúvi tratúꞌ nii̱ꞌ yaa̱ saꞌá nii̱ꞌ jín ráa, sáá siíyo nii̱ꞌ rá kuaa̱chi ráa. Nkachiꞌ Ndiosíꞌ. 28 Jiea̱ꞌea̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa Jesús, sava rá ñɨvɨ ñuunꞌ Israel jíníꞌ ua̱ꞌvii̱ꞌ ráa néꞌyá ráa Ndiosíꞌ, sáva nii̱ꞌii̱nꞌ ránoꞌó sikáku Ndiosíꞌ rán jiea̱ꞌea̱ꞌ kuaa̱chi rán nanitáꞌvíꞌ rán. Soo jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nkaa̱ji rea̱ꞌ ráa jee ñúnúunꞌ rea̱ꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rá tátáꞌ jííꞌ ráa yanaꞌán, ˻yaa̱ nchii̱sóyuꞌú rea̱ꞌ tratúꞌ nua̱ua̱nꞌ rává˼. 29 Chi Ndiosíꞌ jee ntu níko iniꞌ rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ síkútaꞌviꞌ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa, ni jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nkana rea̱ꞌ ráa kuvi ráa ñɨvɨ rea̱ꞌ. 30 Chi ránoꞌó, tiempúꞌ yaa̱taa̱ꞌ, jee ntu nkáníjiá rán tɨɨn rán tua̱ꞌun Ndiosíꞌ, soo vitan jee nnii̱ꞌii̱nꞌ rán yaa̱ kúnáꞌví iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ ránoꞌó, jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ ntua̱ví nkáníjiá ráa rea̱ꞌ. 31 Jee suni sukuán vitan ntu káníjiá ráa tɨ ɨ́ɨn ráa tua̱ꞌun rea̱ꞌ, jee jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúnáꞌví iniꞌ Ndiosíꞌ ránoꞌó, jee sáva suni vitan jee kúvi níꞌínꞌ ráa yaa̱ kunáꞌví iniꞌ Ndiosíꞌ ráa. 32 Chi ɨɨn nuún ni sáꞌá Ndiosíꞌ yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ntáká ñɨvɨ xii̱ntíín yaa̱ ntu káníjiá ráa tua̱ꞌun rea̱ꞌ, sáva kuvi kunáꞌví iniꞌ rea̱ꞌ kunea̱ꞌyá rea̱ꞌ ntáká ñɨvɨ. 33 Jee, ¡naa̱ kaa̱ꞌ vá ntántúníꞌ ñáꞌnú kaa̱ꞌ yaa̱ níchí xíniꞌ Ndiosíꞌ, jín yaa̱ nɨꞌɨ kuitɨꞌ jíníꞌ rea̱ꞌ! ¡Ni ɨɨn ntu kúvi nanukú-u kukáꞌnú iniꞌ-i naa̱sa sánáaꞌ rea̱ꞌ! ¡Ni ɨɨn ntua̱náꞌ kúvi kii̱kua̱ꞌun iniꞌ-i naa̱sa kúvi ntáká yaa̱ sáꞌá rea̱ꞌ! 34 Chi, “¿ne ɨɨn ñɨvɨ jíníꞌ yaa̱ jiáni antúníꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó résa? Áxí, ¿né ɨɨn vá nnaa̱kutíñú ráa nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ résa?” 35 Áxí, “¿nea̱ ɨɨn ñɨvɨ xíꞌna kaa̱ꞌ njiaa̱ꞌa-a ná kúvi nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ sáva íyó nachunáán rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ-u résa?” 36 Chi nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ nɨꞌɨ yaa̱ íyó, jee néen kuéntáꞌ rea̱ꞌ nɨꞌɨ, jee suni nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ nɨꞌɨ sáva kuvi maáréꞌ maa.

Romanos Romanos 12 11

35

¡Naa̱ kaa̱ꞌ nakuetúꞌún-ó yaa̱ viiꞌ kúñáꞌnú nasɨ ɨ́kuitɨꞌ rea̱ꞌ nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání! Suꞌva koo; amén. Nau̱sa íyó kueꞌnu jiáá-ó yau̱ yɨ ɨtíñú-ó nuu̱uu̱nꞌ Ndiosíꞌ 1 Saáva, ránoꞌó ñanitáꞌán nii̱ꞌ, jiea̱ꞌea̱ꞌ ya nnii̱ꞌii̱nꞌ yó yaa̱ náꞌví iniꞌ Ndiosíꞌ yó, jee saáva náxinániꞌvɨꞌ nii̱ꞌ iniꞌ rán yaa̱ nasokoꞌ tékúꞌ rán maárán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ sáva kɨtiñu rán nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ yaa̱ kusɨ ɨ́ɨ ɨ́n rán kene rán nua̱ua̱nꞌ yaa̱ niváꞌa, jín yaa̱ kueꞌnu rán sáni kúváꞌa iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ maa. Yukuán kúvi nijia yaa̱ néñuꞌun rán rea̱ꞌ jín ánímaꞌ rán. 2 Jee koto jiáꞌnu rán kaa̱ꞌ sáni jiáꞌnu rá ñɨvɨ ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá vitan, chisaꞌ sama rán iniꞌ maárán nujiáá sáá jiáni antúníꞌ rán, sáva kenta kukáꞌnú iniꞌ rán ná kúvi yaa̱ kuíni Ndiosíꞌ, yaa̱ kúvi yaa̱ váꞌa, yaa̱ kúváꞌa iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ maa, jín kúvi yaa̱ naáꞌ. 3 Chi, jiea̱ꞌea̱ꞌ íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ vá nsii̱kútaꞌviꞌ rea̱ꞌ tiñu kuniso nii̱ꞌ, jee káchíꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ntáká ñɨvɨ nteñu rán: Koto jiáni iniꞌ nú yaa̱ kúñáꞌnú nú kaa̱ꞌ nsú káꞌ kuaa̱ꞌ sáni íyó nú, chisaꞌ kani kájí iniꞌ ta ɨɨn rán jiea̱ꞌea̱ꞌ maánú, sánikuaa̱ꞌ yaa̱ nñua̱kua̱ꞌvá yaa̱ ntaa̱sáva Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ nú taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ chineí rea̱ꞌ noꞌó satíñú nú nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, sáni kúneí iniꞌ nú rea̱ꞌ. 4 Chi kuéntáꞌ kuaa̱ꞌ kuea̱ꞌea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ níso ñunéꞌyúꞌ-ó soo nsú ɨɨn ni tiñu sáꞌá ráa. 5 Jee suni sukuán súnikaa̱ꞌ kuea̱ꞌea̱ꞌ-ó íyó, soo kuéntáꞌ ɨɨn yɨkɨkúñu kúvi-ó yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó nua̱ua̱nꞌ Cristo, jee ta ɨɨn-ó yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó nua̱ua̱nꞌ ɨɨn inka-ó. 6 Jee suni sukuán íyó sɨ ɨ́ɨ ɨ́n sɨ ɨ́ɨ ɨ́n rá taa̱ꞌvii̱ꞌ-ó sáni nsii̱kútaꞌviꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ ta ɨɨn ɨɨn-ó chíneí rea̱ꞌ sáꞌá-ó tiñu rea̱ꞌ. Retú nii̱ꞌii̱nꞌ nú taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ táji Ndiosíꞌ tua̱ꞌun rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ nú sáva stekútua̱ꞌún nú maa, saꞌá maa sánikuaa̱ꞌ chúkúꞌva Ndiosíꞌ jiáꞌa rea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ nú rea̱ꞌ. 7 Áxí retú nnii̱ꞌii̱nꞌ nú taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ chíneí táꞌán nú inka ñɨvɨ, jee chineí nú maa. Áxí retú nnii̱ꞌii̱nꞌ nú taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ xínéꞌénꞌ nú tua̱ꞌun Ndiosíꞌ, jee xinéꞌénꞌ nú maa. 8 Jee retú nnii̱ꞌii̱nꞌ nú taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ náxiníꞌvɨ ɨ́ꞌ nú iniꞌ ñɨvɨ, jee naxiníꞌvɨ ɨ́ꞌ nú iniꞌ ráa. Jee retú nnii̱ꞌii̱nꞌ nú taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ kua̱ꞌva nú yaa̱ jíniñúꞌún táꞌán nú, jee nea̱ ánímaꞌ nú kuvaa̱ꞌa iniꞌ nú kua̱ꞌva nú maa. Jee retú nnii̱ꞌii̱nꞌ nú taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ kúvi yósóꞌ nú nua̱ua̱nꞌ ñanitáꞌán-ó, jee kávii ñunkúún saꞌá nú maa. Jee retú nnii̱ꞌii̱nꞌ nú

12

Romanos 12

36

taa̱ꞌvii̱ꞌ yaa̱ kúnáꞌví iniꞌ nú jíto vaa̱ꞌa nú rá ñɨvɨ táꞌánꞌ tua̱nóꞌó, jee nea̱ kusɨi̱ɨi̱ꞌ iniꞌ nú saꞌá nú maa. Nau̱sa íyó kueꞌnu ñɨvɨ yau̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús Nea̱ saɨn kunua̱ua̱nꞌ rán táꞌán rán, koto káñunkúún sáꞌá rán ni kaa̱ꞌ. Jee kuniꞌ ua̱ꞌvii̱ꞌ rán kunea̱ꞌyá rán yaa̱ niváꞌa. Jee kunikɨnꞌ rán saꞌá rán tiñu váꞌa. 10 Jee kunua̱ua̱nꞌ ñúnkúún iniꞌ rán ɨɨn inka táꞌán rán kuéntáꞌ ñúnúunꞌ rán ñaniꞌ maárán yaa̱ nkaku jín rán. Jee nukú rán saꞌá ñáꞌnú rán kaa̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ rá táꞌán rán nsú káꞌ maárán. 11 Koto kúkúxí rán kuniꞌvɨꞌ iniꞌ rán jee nea̱ ánímaꞌ rán kuꞌun káñá iniꞌ rán kɨtíñú rán saꞌá rán tiñu nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó. 12 Jee kusɨi̱ɨi̱ꞌ iniꞌ ánímaꞌ rán jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ íyó tua̱neí iniꞌ rán kii̱vɨi̱ꞌ nétu rán yaa̱ xinánitáꞌvíꞌ Cristo ránoꞌó. Jee keꞌneꞌ iniꞌ rán kuiñɨ nii̱ꞌin rán sáá nóꞌo rán tua̱nóꞌó. Jee kunii̱ꞌin kaa̱kaa̱nꞌ táꞌvíꞌ rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 13 Jee chineí rán yaa̱ jíniñúꞌún rá ñɨvɨ nsaa̱ꞌá sɨ ɨ́ɨ ɨ́n Ndiosíꞌ ráa sáva kɨꞌɨ ráa nua̱ua̱nꞌ Cristo. Jee koo maa̱nii̱ꞌ iniꞌ rán kua̱ꞌva rán ntíꞌ veꞌi rán kinoa̱o rá ñɨvɨ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa nua̱ua̱nꞌ Cristo yaa̱ jíka ráa ichi. 14 Kaa̱kaa̱nꞌ táꞌvíꞌ rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ jíto ua̱ꞌvii̱ꞌ ránoꞌó. Jee koto chísónínu rán ráa nua̱ua̱nꞌ yaa̱ niváꞌa, chisaꞌ kaa̱kaa̱nꞌ táꞌvíꞌ rán yaa̱ váꞌa jiea̱ꞌea̱ꞌ ráa. 15 Jee kusɨi̱ɨi̱ꞌ iniꞌ rán jín rá ñɨvɨ yaa̱ kúsɨ ɨ́ɨꞌ iniꞌ yaa̱ vaa̱ꞌa kuaa̱ꞌaa̱nꞌ jín-i, jee jiaku iniꞌ rán jín rá ñɨvɨ jiáku iniꞌ. 16 Jee nuún koo iniꞌ ɨɨn inka rán jín táꞌán rán, jee koto sáꞌá téyɨ ɨ́ɨ ɨ́ rán maárán, chisaꞌ ɨɨn nuún saꞌá rán maárán jín rá ñɨvɨ láꞌví jee ɨɨn nuún nutútú rán jín ráa. Jee koto kúkaꞌvi iniꞌ rán yaa̱ tua̱ꞌva víꞌí rán kaa̱ꞌ nsú kaa̱ꞌ rá ñanitáꞌán rán. 17 Jee koto násaꞌá nivaa̱ꞌa rán nua̱ua̱nꞌ ni ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ nsaa̱ꞌá nivaa̱ꞌa-a jín noꞌó. Kuniꞌvɨꞌ iniꞌ rán saꞌá rán tiñu váꞌa ichinúúnꞌ ntáká ñɨvɨ. 18 Retú kúvi, naa̱sa kuaa̱ꞌ kenta kúneí rán, kuniꞌvɨꞌ iniꞌ rán kuneeꞌ ñunkúún rán jín ntáká rá ñɨvɨ. 19 Ránoꞌó yaa̱ ñúnúunꞌ nii̱ꞌ, koto násaꞌá kini ii̱ii̱ꞌ rán rá ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá kini ráa ránoꞌó, chisaꞌ kua̱ꞌva rán yaa̱ maá Ndiosíꞌ xinóꞌo rá ñɨvɨ vá jiea̱ꞌea̱ꞌ kítɨ ɨ́ꞌ iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ ráa. Chi sukuán níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ yaa̱ káchíꞌ Ndiosíꞌ: “Maáníꞌ vá naxinóꞌo nii̱ꞌ ñɨvɨ sáꞌá nivaa̱ꞌa. Jee nuꞌuꞌ nachunáán maa, káchíꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó.” 20 Saáva, “Retú jíníꞌ ua̱ꞌvii̱ꞌ ñɨvɨ ránoꞌó, jee retú jísoa̱ko-o, jee kua̱ꞌva rán kajiꞌ-i. Jee retú jíchíꞌ-i 9

37

Romanos Romanos 13 12

nute, jee kua̱ꞌva rán nute koꞌo-o. Chi sukuán kua̱ꞌva rán tua̱nkánuun nua̱ua̱nꞌ ráa nea̱ tɨɨn ñuꞌunꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa.” 21 Koto jiaa̱ꞌa rán yaa̱ kuneí yaa̱ niváꞌa jín rán, chisaꞌ saꞌá rán yaa̱ váꞌa jee suꞌva kuneí nú jín yaa̱ niváꞌa vá. Chiꞌi rán maárán xiɨ̱ntíín rá ñɨvɨ néetiñu 1 Ntáká ñɨvɨ íyó chiꞌi ráa maáráa xii̱ntíín rá ñɨvɨ nísotíñú yaa̱ tátúníꞌ rává. Chi ntua̱ví ñɨvɨ nísotíñú retánꞌ nsú Ndiosíꞌ nsaa̱ꞌá sukuán. Jee rá ñɨvɨ nísotiñu yaa̱ íyó, jee maá Ndiosíꞌ ñakɨnꞌ rea̱ꞌ tiñu yaa̱ kunisotíñú ráa. 2 Saáva ɨɨn ñɨvɨ yaa̱ núníꞌin-i nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ nísotíñú, yaa̱ njiáꞌa Ndiosíꞌ yaa̱ kunisotíñú ráa jee núníꞌin ñɨvɨ vá nua̱ua̱nꞌ yaa̱ ntaa̱túníꞌ Ndiosíꞌ. Jee rá ñɨvɨ yaa̱ núníꞌin, jee nii̱ꞌii̱nꞌ ráa yaa̱ kunoꞌo ráa. 3 Chi rá ñɨvɨ tátúníꞌ, jee nsáꞌ nísotíñú ráa sáva chuyúꞌví ráa iniꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá tiñu váꞌa, chisaꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá tiñu niváꞌa. ¿Á kuíni nú yaa̱ nsáꞌ kuyua̱ꞌví nú rá ñɨvɨ nísotíñú nua̱ua̱nꞌ nú? Jee saꞌá nú yaa̱ váꞌa, résa, jee nii̱ꞌii̱nꞌ nú yaa̱ nakuetúꞌún ráa noꞌó. 4 Chi kúvi ráa musúꞌ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiátíñú rea̱ꞌ ráa, sáva kúvi yaa̱ váꞌa nua̱ua̱nꞌ nú. Soo retú saꞌá nú tiñu niváꞌa jee kuyua̱ꞌví nú, chi nsáꞌ kaa̱ꞌá vá níso ráa tiñu yaa̱ xinóꞌo ráa rá ñɨvɨ. Chi kúvi ráa musúꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ jiátíñú rea̱ꞌ ráa, sava nachunáán ráa xinóꞌo ráa rá ñɨvɨ sáꞌá tiñu niváꞌa. 5 Jee saáva íyó chiꞌi-ó maáó xii̱ntíín ráa, nsú kuaa̱chi kuitɨꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ xinóꞌo ráa, chisaꞌ suni jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ jíníꞌó iniꞌ ánímaꞌ-ó yaa̱ íyó naa̱aꞌa̱ sáꞌá-ó sukuán sáni kuíni Ndiosíꞌ. 6 Saáva suni chúnáán-ó xua̱ꞌún “impuesto” nákeꞌen rá ñɨvɨ nísotíñú, chi suviráa vá jiátíñú Ndiosíꞌ ráa sáꞌá ráa tiñu njiaa̱ꞌa rea̱ꞌ jee yɨ ɨ́táꞌán nééꞌ kuéntáꞌ ráa tiñu yaꞌá. 7 Jee chunáán rán nua̱ua̱nꞌ ntaa̱ká rá ñɨvɨ yaa̱ táyáꞌvi rán. Retú táyáꞌvi rán xua̱ꞌún “impuesto”, jee chunáán rán maa. Jee retú táyáꞌvi rán xua̱ꞌún ñuunꞌ, jee chunáán rán maa. Jee nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ yaa̱ íyó saꞌá ñáꞌnú rán, jee saꞌá ñáꞌnú rán nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ vá. Jee nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ yaa̱ íyó nakuatáꞌví rán, jee nakuatáꞌví rán ráa. 8 Koto naa̱ kútayaa̱ꞌvi rán nua̱ua̱nꞌ ni ɨɨn ñɨvɨ, chisaꞌ íyó jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ táyáꞌvi rán yaa̱ íyó kunua̱ua̱nꞌ rán ɨɨn inka táꞌán rán yaa̱ sukuáni íyó chunáán rán maa. Chi

13

Romanos 13

38

ñɨvɨ yaa̱ ñúnúunꞌ-u táꞌán-a, jee ya nsii̱kúnkuvi-i yaa̱ tátúníꞌ “ley” Ndiosíꞌ. 9 Chi suꞌva tátúníꞌ “ley” Ndiosíꞌ: “Koto sáꞌá téní nú jín táꞌán nú yaa̱ ntu ntánáꞌá-a jín nú, koto sáꞌá nú nii̱yɨ, koto sáꞌá kuíꞌná nú, [koto sáꞌá túꞌún nú], koto ñúnúunꞌ nú nantíñú kúmí táꞌán nú.” Jee ntáká rá tua̱ꞌun yaꞌá jín né ni ɨɨn inka tua̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ, jee ɨɨn nuún kene káꞌánꞌ-a jín tua̱ꞌun yaꞌá: “Kunua̱ua̱nꞌ nú táꞌán nú kuéntáꞌ ñúnúunꞌ nú maánú.” 10 Chi ñɨvɨ yaa̱ ñúnúunꞌ-u táꞌán-a, jee ntua̱náꞌ niváꞌa sáꞌá-a nua̱ua̱nꞌ táꞌán-a. Saáva yaa̱ ñúnúunꞌ-ó vá ví yaa̱ síkúnkuvi-ó nua̱ua̱nꞌ káchíꞌ “ley” yaa̱ tátúníꞌ Ndiosíꞌ. 11 Jee jiea̱ꞌea̱ꞌ ntaa̱ká yaꞌá, jee tɨɨn kuéntáꞌ rán tiempúꞌ vitan yaa̱ ˻vaa̱kuyatin kii̱vɨi̱ꞌ niji Cristo˼. Koto íyó rán kuéntáꞌ ñɨvɨ kíxíꞌ yaa̱ ntu nániꞌvɨꞌ iniꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ vá. Yaꞌá íyó maá horá yaa̱ íyó kuéntáꞌ nakoa̱o-ó yaa̱ kíxíꞌ-ó, chi nkua̱yatin kaa̱ꞌ tiempúꞌ yaa̱ nanitáꞌvíꞌ-ó nsú kaa̱ꞌ nea̱ sáá nkaa̱jiéꞌé nkua̱neí iniꞌ-ó Cristo. 12 Chi kúvi kuéntáꞌ yaa̱ ya kuaa̱jiaꞌa yakuááꞌ, jee yaa̱ vaa̱ji kunijinꞌ kii̱vɨi̱ꞌ. Jee íyó sukúita-ó tiñu niváꞌa nsaa̱ꞌá-ó kuea̱ntáꞌ nua̱ua̱nꞌ neenꞌ. Íyó kukutúó kueꞌnu-ó nua̱ua̱nꞌ tiñu naa̱aꞌa̱ váꞌa yaa̱ xtúúnꞌ ñuꞌunꞌ Ndiosíꞌ ánímaꞌ-ó, kuéntáꞌ nákúꞌun-ó saꞌma kaa̱a sáva kantáꞌán-ó kuéntáꞌ “soldado”. 13 Jee kueꞌnu naa̱aꞌa̱ -ó kuéntáꞌ kaka-ó nuví jee nsú kuéntáꞌ nua̱ua̱nꞌ neenꞌ. Jee nsáꞌ saꞌá-ó rá viko néꞌí, jín yaa̱ nsáꞌ koa̱ꞌoa̱ꞌ-ó kua̱ni-ó, jín yaa̱ nkua̱síkɨ ɨ́ iniꞌ-ó tiñu téní, jín yaa̱ nsáꞌá néꞌí-ó, jín yaa̱ nkántáꞌán-ó, jín yaa̱ nkóo ua̱ꞌvii̱ꞌ iniꞌ-ó. 14 Chisaꞌ íyó koo-ó kuéntáꞌ Ita̱ oꞌoꞌ-ó Jesucristo, jee koto ñúꞌún iniꞌ-ó kaa̱ꞌ sáꞌáó máá tiñu niváꞌa kaa̱ꞌ yaa̱ sáni níyo iniꞌ-ó jín yɨkɨkúñu kuaa̱chi-ó. Koto káꞌánꞌ uu̱ꞌviɨ̱ꞌ rán kuneu̱ꞌyá rán rá ñanitáꞌán 1 Jee koo maa̱nii̱ꞌ rán nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ táyáꞌ iniꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ ráa Cristo. Jee koto síjíta rán ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ sɨ ɨ́ɨ ɨ́n sɨ ɨ́ɨ ɨ́n jiáni iniꞌ ráa. 2 Chi ɨɨn ñɨvɨ ínúꞌ iniꞌ-i yaa̱ yɨ ɨ́netuꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kajiꞌ-i ntáká nua̱ua̱nꞌ yaa̱ yájíꞌ. Soo ñɨvɨ táyáꞌ iniꞌ-i kuaa̱chi yájíꞌ-i nɨꞌɨ yaa̱ ntu kúvi kua̱ñu. 3 Jee ñɨvɨ yaa̱ yájíꞌ ntaa̱ká nua̱ua̱nꞌ, jee koto kúníichiꞌ-i kunea̱ꞌyá-a ñɨvɨ yaa̱ ntu yájíꞌ-i ntaa̱ká nua̱ua̱nꞌ vá. Jee ñɨvɨ yaa̱ ntu yájíꞌ-i ntaa̱ká nua̱ua̱nꞌ ré nákúvi-i, jee koto síjíta-a ñɨvɨ yaa̱ yájíꞌ-i ntaa̱ká nua̱ua̱nꞌ ré nákúvi. Chi

14

39

Romanos Romanos 14 14

Ndiosíꞌ nyɨi̱netuꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ ñɨvɨ vá. 4 Jee noꞌó, ¿né ɨɨn kúvi nú, yaa̱ síjíta nú jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ sáꞌá ɨɨn musúꞌ inka ii̱toꞌoꞌ, résa? Chi ii̱toꞌoꞌ musúꞌ vá sanáaꞌ-a jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nii̱ñɨ nii̱ꞌin musúꞌ vá áxí nkininkava musúꞌ vá, jee nsú noꞌó. Jee kuiñɨ nii̱ꞌin-i, chi I a̱toꞌoꞌó níso rea̱ꞌ fesáꞌ sáva kúvi saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kuiñɨ nii̱ꞌin-i nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 5 Jee suni íyó ñɨvɨ jiáni iniꞌ-i yaa̱ íyó ɨɨn kii̱vɨi̱ꞌ vaa̱ꞌa kaa̱ꞌ nsú káꞌ inka kaa̱ꞌ kii̱vɨi̱ꞌ. Jee íyó inka ñɨvɨ jiáni iniꞌ-i yaa̱ ɨɨn nuún ni kúvi ntaa̱ká kii̱vɨi̱ꞌ. Ta ɨɨn ɨɨn ñɨvɨ íyó kunaa̱aꞌa̱ iniꞌ maáa jiea̱ꞌea̱ꞌ jiáni xii̱nii̱ꞌ maáa. 6 Jee ñɨvɨ yaa̱ néñua̱ꞌun-u yaa̱ ɨɨn kii̱vɨi̱ꞌ kúvi ííꞌ kaa̱ꞌ nsú kaa̱ꞌ inka kaa̱ꞌ, jee sáꞌá-a vá sáva nakuatáꞌví-i I a̱toꞌoꞌ-ó. 14:6 Jee ñɨvɨ yaa̱ yájíꞌ ntaa̱ká nua̱ua̱nꞌ, jee sáꞌá-a vá sáva nakuatáꞌví-i I a̱toꞌoꞌ-ó ví yaa̱ yájíꞌ-i sukuán, chi jiáꞌa-a yaa̱ kútaꞌviꞌ-i nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. Jee ñɨvɨ yaa̱ ntua̱ví yájíꞌ ntaa̱ká nua̱ua̱nꞌ, jee sáꞌá-a vá sáva nakuatáꞌví-i I a̱toꞌoꞌ-ó ví yaa̱ yájiꞌ-i sukuán, jee jiáꞌa-a yaa̱ kútaꞌviꞌ-i nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 7 Chi ni ɨɨn-ó ntu tékúꞌ-ó sáva kueꞌnu-ó kɨtíñú-ó nua̱ua̱nꞌ maáó, jee ni ɨɨn-ó ntua̱ví yɨ ɨ́tíñú-ó nua̱ua̱nꞌ maáó sáá jíꞌíꞌ-ó. 8 Chi retú tékúꞌ-ó, jee tékúꞌ-ó sáva kueꞌnu-ó kɨtíñú-ó nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó. Jee retú kuviꞌ-ó, jee kueꞌnu-ó kɨtíñú-ó nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó sáá kuviꞌó. Saáva retú kutekuꞌ-ó, áxí retú kuviꞌ-ó, yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó. 9 Chi jiea̱ꞌea̱ꞌ yukuán kúvi yaa̱ níꞌiꞌ Cristo jee nnaa̱tekuꞌ ii̱ii̱ꞌ-i, sáva kúvi-i I a̱toꞌoꞌ nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ níꞌiꞌ jín nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ tékúꞌ. 10 Soo noꞌó, ¿naa̱ jiea̱ꞌea̱ꞌ chi síjíta nú ñanitáꞌán nú résa? Áxí, ¿naa̱ jiea̱ꞌea̱ꞌ chi kúníichiꞌ nú néꞌyá nú ñanitáꞌán nú ranikaa̱ꞌ? Chi ntaa̱ká-ó vá kuiñɨ-ó ichinúúnꞌ nua̱ua̱nꞌ keꞌneꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá-ó. 11 Chi suꞌva káchíꞌ tua̱ꞌun Ndiosíꞌ níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ: Káchíꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó: “˻Sáꞌá naa̱aꞌa̱ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun káꞌánꞌ nii̱ꞌ,˼ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ tékúꞌ nijia nii̱ꞌ, jee suni sukuán ichinúúnꞌ nii̱ꞌ nakuii̱ñɨi̱ꞌ ítɨ ɨ́ ntaa̱ká kuitɨꞌ ñɨvɨ. Jee ntáká kuitɨꞌ rá ñɨvɨ kua̱ꞌvayuꞌú ráa yaa̱ maáníꞌ vá kúvi nijia Ndiosíꞌ.” 14:6

Yakuꞌ tutuꞌ suni káchíꞌ: “Jee rá ñɨvɨ yaa̱ ntu néñua̱ꞌun-u ɨɨn kii̱vɨi̱ꞌ kaa̱ꞌ nsú kaa̱ꞌ inka kaa̱ꞌ, jee sáꞌá-a sukuán sáva nakuatáꞌví-i I a̱toꞌoꞌ-ó.”

Romanos 14

40

12

Saáva ta ɨɨn ta ɨɨn-ó naa̱siáꞌa-ó kuéntáꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ naa̱sa vá nsaa̱ꞌá-ó nééꞌ-ó ñɨi̱vɨ ɨ́ yaꞌá nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ tékúꞌ yaa̱ íyó antivɨ ɨ́ súkún. Koto síkíninkava rán táꞌán rán nuu̱uu̱nꞌ kuau̱chi Saáva koto síjíta rán kaa̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ɨɨn inka-ó, chisaꞌ vaa̱ꞌa kaa̱ꞌ yaa̱ kani iniꞌ rán yaa̱ koto sáꞌá rán ni ɨɨn tiñu niváꞌa yaa̱ sikíninkavaa rá ñanitáꞌán rán jee saꞌá ráa kuaa̱chi. 14 Jee jiea̱ꞌea̱ꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó Jesús, jíníꞌ nii̱ꞌ jee ínúꞌ nijia iniꞌ nii̱ꞌ yaa̱ ntu kúvi kachiꞌ-ó yaa̱ ntu íyó ninuꞌun ni ɨɨn rá nantíñú yaa̱ nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ chi íyó ninuꞌun maá maáa. Soo retú ɨɨn ñɨvɨ jiáni iniꞌ-i yaa̱ ntu íyó ninuꞌun ɨɨn tiñu áxí nantíñú, saájee stívɨ ɨ́-ɨ maáa retú saꞌá-a vá. 15 Jee retú ɨɨn ñanitáꞌán nú kuníní iniꞌ-i jiea̱ꞌea̱ꞌ neyu yaa̱ yájíꞌ nú, saájee ya ntu kaa̱ꞌ ñúnúunꞌ nú maa jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ sáꞌá nú. Jee koto stívɨ ɨ́ nú ɨɨn ñanitáꞌán nú jiea̱ꞌea̱ꞌ neyu yaa̱ yájíꞌ nú yaa̱ jiáni iniꞌ-i yaa̱ kuaa̱chi kúvi vá, chi suni nea̱ jiea̱ꞌea̱ꞌ ñanitáꞌán nú vá ví yaa̱ níꞌiꞌ Cristo. 16 Koto sáꞌá nú tiñu yaa̱ kúvi kaꞌanꞌ nivaa̱ꞌa inka ñɨvɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ vá sú jíníꞌ nú yaa̱ íyó vaa̱ꞌa-a. 17 Chi yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó naꞌá Ndiosíꞌ yaa̱ tátúníꞌ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ-ó jee nsáꞌ naniꞌvɨꞌ iniꞌ-ó jiea̱ꞌea̱ꞌ neyu yaa̱ yájíꞌ-ó jín yaa̱ jíꞌi-ó, chisaꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kueꞌnu naa̱aꞌa̱ -ó, jín yaa̱ kuneeꞌ ñunkúún-ó jín rá ñanitáꞌán-ó, jín yaa̱ kusɨi̱ɨi̱ꞌ ánímaꞌ-ó sáꞌá Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ rea̱ꞌ. 18 Chi ñɨvɨ yaa̱ sukuán yɨ ɨ́tíñú-u nua̱ua̱nꞌ Cristo, jee kúváꞌa iniꞌ Ndiosíꞌ néꞌyá rea̱ꞌ maa, jee kúváꞌa iniꞌ rá inka ñɨvɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ sáꞌá-a. 19 Jee saáva kuniꞌvɨꞌ iniꞌ-ó saꞌá-o tiñu yaa̱ kuneeꞌ ñunkúún-ó jín rá ñanitáꞌán-ó, jín yaa̱ chineí táꞌán ɨɨn inka-ó jín táꞌán-ó sáva kujia iniꞌ ɨɨn inka-ó kuiñɨ nii̱ꞌin-ó jín tua̱ꞌun Ndiosíꞌ. 20 Jee koto stívɨ ɨ́ nú xtánɨ ɨ́ꞌ nú tiñu nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ jín ñanitáꞌán nú, jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ yájíꞌ nú. Chi yaa̱ naáꞌ nijia kúvi yaa̱ ntáká yaa̱ yájíꞌ-ó íyó noo ninuꞌun, soo saꞌá niváꞌa nú retú sikíninkava nú inka ñanitáꞌán nú jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ yájíꞌ nú. 21 Vaa̱ꞌa kaa̱ꞌ yaa̱ nkaa̱jíꞌ-ó kua̱ñu, jee ni nkóꞌo-ó nixiꞌ, jee ni koto naa̱ sáꞌá-ó ni ɨɨn nua̱ua̱nꞌ tiñu retú saꞌá-a yaa̱ kininkava ñanitáꞌán-ó, áxí retú saꞌá-a yaa̱ tua̱fíꞌ iniꞌ ráa, [áxí retú saꞌá yaa̱ táyáꞌ iniꞌ ráa yaa̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús]. 22 Jee yaa̱ ínúꞌ iniꞌ nú yaa̱ yɨ ɨ́netuꞌ Ndiosíꞌ saꞌá nú maa, jee kuꞌun yuꞌuꞌ iniꞌ maánú maa jín Ndiosíꞌ. Chi naa̱ kaa̱ꞌ netuꞌ kaa̱ꞌ kúvi ñɨvɨ yaa̱ ntu síjíta ráa 13

Romanos Romanos 15 14

41

maáráa jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ jiáni iniꞌ ráa yaa̱ kuvi saꞌá ráa. 23 Soo ñɨvɨ yaa̱ íyó tua̱ꞌun jiáni iniꞌ-i retú yɨ ɨ́netuꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ kajiꞌ-i ɨɨn nantíñú áxí ntua̱ví, jee retú kajiꞌ-i vá, yukuán jee nii̱ta-a. Chi ntáká yaa̱ sáꞌá-ó ré ntua̱ví ínúꞌ iniꞌ-ó yaa̱ yɨ ɨ́netuꞌ Ndiosíꞌ saꞌá-ó maa jee kuaa̱chi kúvi-i. Kunikɨnꞌ-ó ichi ñakɨnꞌ Cristo Saájee rá yó yaa̱ jíjia kaa̱ꞌ iniꞌ-ó kúneí iniꞌ-ó Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kuíni rea̱ꞌ yaa̱ saꞌá-ó, jee íyó keꞌneꞌ iniꞌ-ó nua̱ua̱nꞌ rá ñanitáꞌán-ó yaa̱ táyáꞌ iniꞌ ráa kúneí iniꞌ ráa rea̱ꞌ. Jee koto sáꞌá-ó sáni kuaa̱chi kúváꞌa iniꞌ maáó ni. 2 Ta ɨɨn ɨɨn-ó íyó nukú-ó yaa̱ saꞌá-ó yaa̱ kuvaa̱ꞌa iniꞌ ñanitáꞌán-ó yaa̱ kuvi yaa̱ váꞌa nua̱ua̱nꞌ-u, sáva kujia iniꞌ-i kuiñɨ nii̱ꞌin-i nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 3 Chi nea̱ maá Cristo, jee nsáꞌ nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ tiñu sáva kuvaa̱ꞌa iniꞌ maáréꞌ. Chisaꞌ nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ sánikuaa̱ꞌ káchíꞌ tua̱ꞌun yaa̱ níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ: “Ntáká tua̱ꞌun niváꞌa yaa̱ ténúunꞌ ráa sii̱kɨi̱ꞌ noꞌó jee nnaa̱kuniꞌi-i sii̱kɨi̱ꞌ nii̱ꞌ.” Nkachiꞌ “rey” David nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ. 4 Chi ntáká rá tua̱ꞌun yaa̱ níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ nea̱ yanaꞌán, jee ntee ráa maa sáva xinéꞌénꞌ ráa yó, sáva nii̱ꞌii̱nꞌ-ó yaa̱ káꞌnú koo iniꞌ-ó kuiñɨ nii̱ꞌin-ó jín Cristo. Jee suni tua̱ꞌun níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ nachuneí-i iniꞌ-ó. Jee jiea̱ꞌea̱ꞌ vá nii̱ꞌii̱nꞌ-ó tua̱ꞌun neí iniꞌ-ó yaa̱ nii̱ꞌii̱nꞌ-ó ntáká yaa̱ váꞌa yaa̱ nchii̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ. 5 Chi maá Ndiosíꞌ ví yaa̱ jiáꞌa yaa̱ káꞌnú koo iniꞌ-ó kuiñɨ nii̱ꞌin-ó jín yaa̱ náchuneí rea̱ꞌ iniꞌ-ó. Jee naa̱ kaa̱ꞌ taji rea̱ꞌ kaa̱ꞌ yaa̱ ɨɨn nuún koo ñunkúún iniꞌ ɨɨn inka rán jín táꞌán rán sánikuaa̱ꞌ kuíni Cristo Jesús. 6 Sáva ɨɨn nuún tútú ntáká rán kuéntáꞌ ɨɨn ni taa̱chii̱yuꞌú rán, nakuetúꞌún rán Ndiosíꞌ, yaa̱ kúvi tátáꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó Jesucristo.

15

1

Tékútuu̱ꞌún tuu̱ꞌun váꞌa Jesús nuu̱uu̱nꞌ rá ñɨvɨ yau̱ ntu kúvi ñɨvɨ Israel 7 Jee saáva íyó koo maa̱nii̱ꞌ iniꞌ rán nua̱ua̱nꞌ ɨɨn inka táꞌán rán, sánikuaa̱ꞌ suni nii̱yo maa̱nii̱ꞌ iniꞌ Cristo Jesús nua̱ua̱nꞌ-ó. Jee retú sáꞌá rán sukuán kene yaa̱ túvi yaa̱ viiꞌ nasɨ ɨ́kuitɨꞌ kúñáꞌnú Ndiosíꞌ. 8 Chi káchíꞌ nii̱ꞌ yaa̱ nkiji Cristo Jesús sáva kɨtíñú rea̱ꞌ chineí rea̱ꞌ rá

Romanos 15

42

ñɨvɨ Israel, sáva stúvi rea̱ꞌ yaa̱ naa̱aꞌa̱ ví tua̱ꞌun Ndiosíꞌ, jee sáva sikúnkuvi rea̱ꞌ rá tua̱ꞌun yaa̱ nchii̱sóyuꞌú Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ rá jííꞌ yanaꞌán ráníꞌ. 9 Jee nkiji rea̱ꞌ sáva rá ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi ráa ñɨvɨ Israel nakuetúꞌún ráa Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúnáꞌví iniꞌ rea̱ꞌ ráa, sánikuaa̱ꞌ níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ: Saáva kua̱ꞌva nii̱ꞌ yaa̱ naáꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ noꞌó nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi ñɨvɨ Israel, jee kata nii̱ꞌ yaaꞌ yaa̱ nákuetúꞌún nii̱ꞌ noꞌó. 10 Jee inka kaa̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ naꞌá tutuꞌ ííꞌ káchíꞌ tuku-u: Kusɨi̱ɨi̱ꞌ víꞌí iniꞌ rá ñɨvɨ ntaa̱ká kaa̱ꞌ “nación”, jín rá ñɨvɨ rea̱ꞌ yaa̱ kúvi ñɨvɨ Israel. 11 Jee tukuni káchíꞌ-i: Rá ñɨvɨ ntaa̱ká “nación” nakuetúꞌún rán I a̱toꞌoꞌ-ó, jee ntáká ñɨvɨ nakuetúꞌún rán rea̱ꞌ. 12 Jee suni káchíꞌ tuku “profeta” Isaías: Jee kiji kene ɨɨn tea̱e nua̱ua̱nꞌ ichiyúkúnꞌ tataꞌ sɨꞌɨ ɨ́ veꞌi Isaí, jee maáréꞌ kikuii̱ñɨi̱ꞌ rea̱ꞌ sáva tatúníꞌ rea̱ꞌ ntáká “nación”, jee rá ñɨvɨ ya ntu kúvi ñɨvɨ ñuunꞌ Israel vá koo tua̱ꞌun kuneí iniꞌ ráa rea̱ꞌ. Nkachiꞌ Isaías. 13 Jee maá Ndiosíꞌ ví yaa̱ sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ íyó tua̱neí iniꞌ-ó kunaa̱aꞌa̱ iniꞌ-ó nii̱ꞌii̱nꞌ-ó yaa̱ táji rea̱ꞌ. Jee naa̱ kaa̱ꞌ saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kusɨi̱ɨi̱ꞌ nasɨ ɨ́kuitɨꞌ iniꞌ ánímaꞌ rán, jín yaa̱ nea̱ vaa̱ꞌa kuvi ánímaꞌ rán kuneeꞌ vaa̱ꞌa rán, jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ kúneí iniꞌ rán rea̱ꞌ. Jee sáva fuersáꞌ ííꞌ Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ rea̱ꞌ saꞌáa yaa̱ kukueꞌeꞌ víꞌí kaa̱ꞌ koo tua̱neí iniꞌ rán jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ váꞌa nchii̱sóyuꞌú rea̱ꞌ saꞌá-a jín ránoꞌó. Tiñu níso Pablo kúvi reu̱ꞌ apóstol Soo ránoꞌó ñanitáꞌán maáníꞌ, nuꞌuꞌ chi jínúꞌ iniꞌ nii̱ꞌ yaa̱ íyó mániꞌ nasɨ ɨ́kuitɨꞌ iniꞌ rán néꞌyá rán táꞌán rán, jee jíníꞌ vaa̱ꞌa rán nɨꞌɨ ˻tua̱ꞌun naa̱aꞌa̱ Ndiosíꞌ yaa̱ nníꞌinꞌ rán˼, jee kúvi náxiníꞌvɨ ɨ́ꞌ iniꞌ rán ɨɨn inka táꞌán rán saꞌá rán sáni káchíꞌ tua̱ꞌun Ndiosíꞌ. 15 Soo nkiji iniꞌ nii̱ꞌ nkua̱neí iniꞌ nii̱ꞌ ntee nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ yaꞌá nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó jiea̱ꞌea̱ꞌ sava tiñu, sáva naxinákúꞌun nii̱ꞌ iniꞌ rán jiea̱ꞌea̱ꞌ tiñu níso nii̱ꞌ yaa̱ nsii̱kútaꞌviꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ nii̱ꞌ, 16 sáva sáꞌá nii̱ꞌ tiñu 14

43

Romanos Romanos 15 15

Cristo Jesús nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi ñɨvɨ Israel. Sáꞌá nii̱ꞌ tiñu kuéntáꞌ sua̱tua̱ꞌ, yaa̱ stekútua̱ꞌún nii̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa Ndiosíꞌ, sáva kuvi kii̱vɨ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, kuéntáꞌ násokoꞌ nii̱ꞌ ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ, jee saájee kúváꞌa iniꞌ rea̱ꞌ néꞌyá rea̱ꞌ ráa, chi nsaa̱ꞌá Taa̱chii̱ꞌ ii̱ii̱ꞌ rea̱ꞌ nnua̱noo ráa chi nsaa̱sɨ ɨ́ɨ ɨ́n rea̱ꞌ ráa sáva kɨtíñú ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. 17 Saáva jiea̱ꞌea̱ꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Cristo Jesús jee káꞌánꞌ téyɨ ɨ́ɨ ɨ́ nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá Ndiosíꞌ jín nii̱ꞌ. 18 Chi ntu kíji iniꞌ nii̱ꞌ kaꞌanꞌ nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ni ɨɨn tiñu jiea̱ꞌea̱ꞌ nuꞌuꞌ, chisaꞌ kuaa̱chi káꞌánꞌ nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá Cristo jín nuꞌuꞌ, yaa̱ ñaa̱tíñú rea̱ꞌ nuꞌuꞌ sáva kaníjiá rá ñɨvɨ yaa̱ ntu kúvi ñɨvɨ Israel tɨɨn ráa tua̱ꞌun rea̱ꞌ, jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ káꞌánꞌ nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rá tua̱ꞌun ntaji rea̱ꞌ sákachiꞌ nii̱ꞌ jín jiea̱ꞌea̱ꞌ rá tiñu ntaji rea̱ꞌ saꞌá nii̱ꞌ, 19 jín yaa̱ káꞌánꞌ nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ jín nii̱ꞌ rá seña yaa̱ níso fuersáꞌ ííꞌ jín rá aa̱nasɨ ɨ́ sáva stúvi yaa̱ kúñáꞌnú rea̱ꞌ, chi Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ rea̱ꞌ nsaa̱ꞌá maa jín fuersáꞌ ííꞌ níso rea̱ꞌ. Nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ nɨꞌɨ yaꞌá sáva sikúnkuvi nii̱ꞌ stekútua̱ꞌún nii̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa jiea̱ꞌea̱ꞌ Cristo nea̱ ñuunꞌ Jerusalén, jín ntáká rá ñuunꞌ yaa̱ káá nii̱kótíyu ntáká ichi yukuán, kénta kuaa̱íyó nea̱ rá ñuunꞌ yaa̱ sánitɨ ɨ́ɨn ñuunꞌ Ilírico. 20 Jee sukuán nnua̱nasɨ ɨ́ nii̱ꞌ nkachitua̱ꞌún nii̱ꞌ tua̱ꞌun rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ntiáꞌan tesoa̱ꞌo rá ñɨvɨ jiea̱ꞌea̱ꞌ Cristo, sáva ntu kívɨ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ yaa̱ ya stékútua̱ꞌún inka tea̱e tua̱ꞌun Cristo. 21 Suꞌva níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ: Rá ñɨvɨ yaa̱ ntiáꞌan tea̱kua̱tua̱ꞌún jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa, jee kuniꞌ ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ; jee maáráa yaa̱ ni ntiáꞌan tesoa̱ꞌo ráa jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ, jee kii̱kua̱ꞌun iniꞌ ráa maa. Jiáni iniꞌ Pablo kɨɨ̱ꞌɨɨ̱nꞌ reu̱ꞌ ñuunꞌ Roma Saáva jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá nii̱ꞌ tiñu vá kuea̱ꞌea̱ꞌ íchí nchituvi-i nuꞌuꞌ kuaa̱jianea̱ꞌyá nii̱ꞌ ránoꞌó. 23 Soo ya nkachitua̱ꞌún nii̱ꞌ kuaa̱íyó rá ñuunꞌ káá yaꞌá, jee vitan jee ya ntu íyó kaa̱ꞌ yaꞌá nua̱ua̱nꞌ kachitua̱ꞌún nii̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa Ndiosíꞌ. Jee ya íyó kuea̱ꞌea̱ꞌ kuii̱yaa̱ꞌ yaa̱ ñúꞌún iniꞌ nii̱ꞌ kuaa̱jianea̱ꞌyá nii̱ꞌ ránoꞌó. 24 Jee ñúꞌún iniꞌ nii̱ꞌ yaa̱ kuaa̱jianea̱ꞌyá nii̱ꞌ ránoꞌó sáá kɨi̱ꞌɨi̱nꞌ nii̱ꞌ ñuunꞌ España. Jee chineí rán nuꞌuꞌ kɨi̱ꞌɨi̱nꞌ nii̱ꞌ ichi yukuán, ré nkuvi xíꞌna nusɨi̱ɨi̱ꞌ iniꞌ nii̱ꞌ jín rán. 25 Soo ntañúꞌún jee xíꞌna kaa̱ꞌ 22

Romanos 15

44

kɨi̱ꞌɨi̱nꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén sáva kɨi̱naa̱ka nii̱ꞌ xua̱ꞌún yukuán sáva chineí ránꞌ rá ñanitáꞌán-ó yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa nua̱ua̱nꞌ Cristo yaa̱ nééꞌ ráa yukuán. 26 Chi rá ñanitáꞌán-ó yaa̱ nééꞌ ráa ñuunꞌ Macedonia jín ñuunꞌ Acaya ñani iniꞌ ráa yaa̱ nasokoꞌ ráa xua̱ꞌún sáva chineí ráa rá ñɨvɨ láꞌví yaa̱ íyó nteñu rá ñanitáꞌán-ó yaa̱ yɨ ɨ́tíñú ráa nua̱ua̱nꞌ Cristo yaa̱ nééꞌ ráa Jerusalén. 27 Chi ñani iniꞌ ráa yaa̱ íyó vaa̱ꞌa saꞌá ráa sukuán, chi táyáꞌvi ráa yaa̱ íyó nachineí ráa rá ñɨvɨ Israel, chi retú jíꞌín ráa nnii̱ꞌii̱nꞌ ráa ranikaa̱ꞌ taa̱ꞌvii̱ꞌ iniꞌ ánímaꞌ ráa yaa̱ síkútaꞌviꞌ Ndiosíꞌ nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel, saáva suni íyó nachineí ráa rá ñanitáꞌán-ó yaa̱ kúvi ñɨvɨ Israel ná kúvi jíniñúꞌún rává. 28 Saáva sáá sijínu nii̱ꞌ tiñu yaꞌá yaa̱ kɨi̱ꞌɨi̱nꞌ nii̱ꞌ kɨi̱naa̱ka nii̱ꞌ yaa̱ nnaa̱sokoꞌ ráa, jee sáá kene nii̱ꞌ kɨi̱ꞌɨi̱nꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ñuunꞌ España jee kuaa̱jiaaꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ nééꞌ rán ni ichi kuaa̱jiaa̱ꞌa nii̱ꞌ. 29 Jee jíníꞌ nii̱ꞌ yaa̱ netuꞌ noo kuvi ntaa̱ká-ó sáá kenta nii̱ꞌ yukuán kuneeꞌ nii̱ꞌ jín rán nakani nii̱ꞌ tua̱ꞌun váꞌa Cristo. 30 Jee ntañúꞌún ránoꞌó ñanitáꞌán nii̱ꞌ, jiea̱ꞌea̱ꞌ yɨ ɨ́tíñú-ó nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó Jesucristo, jín jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ ñúnúunꞌ-ó ɨɨn inka-ó sáꞌá Taa̱chii̱ꞌ ííꞌ rea̱ꞌ, saáva jíkánꞌ táꞌvíꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó yaa̱ chineí chituvi rán nuꞌuꞌ kaa̱kaa̱nꞌ táꞌvíꞌ rán nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ nuꞌuꞌ, 31 sáva kaa̱ku nii̱ꞌ xii̱ntíín rá ñɨvɨ nii̱ꞌin iniꞌ nua̱ua̱nꞌ Ndiosíꞌ yaa̱ rá nééꞌ ñuunꞌ Judea. Jee suni kaa̱kaa̱nꞌ táꞌvíꞌ rán yaa̱ kuvaa̱ꞌa iniꞌ rá ñanitáꞌán-ó yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ nua̱ua̱nꞌ Cristo tɨɨn ráa xua̱ꞌún yaa̱ kɨi̱naa̱ka nii̱ꞌ ñuunꞌ Jerusalén sáva chineí ránꞌ ráa. 32 ˻Kaa̱kaa̱nꞌ táꞌvíꞌ rán sukuán˼ sáva kusɨi̱ɨi̱ꞌ víꞌí iniꞌ ánímaꞌ nii̱ꞌ kuaa̱jiaaꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ nééꞌ rán, retú kuíni Ndiosíꞌ. Jee nea̱kuvaa̱ꞌa iniꞌ nii̱ꞌ jín rán. 33 Jee maá Ndiosíꞌ yaa̱ sáꞌá yaa̱ kuneeꞌ vaa̱ꞌa-ó, naa̱ kaa̱ꞌ koo rea̱ꞌ jín ntáká rán. Sukuán koo. Amén. Nákúꞌva Pablo tuu̱ꞌun jíkátuu̱ꞌún reu̱ꞌ jieu̱ꞌeu̱ꞌ ráa 1 Jee nákutíñú nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ kua̱ꞌva-ó Febe nua̱ua̱nꞌ rán. Suviña suni kúvi ña ñaꞌan yaa̱ chíneí ña rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Cristo yaa̱ nééꞌ ráa ñuunꞌ Cencrea jee yukuán kútútú ráa. 2 Jee sáá kenta ña ii̱ñaa̱ꞌ jee nákutíñú nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ña nua̱ua̱nꞌ rán sáva nakuatáꞌví rán ña jiea̱ꞌea̱ꞌ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ña nua̱ua̱nꞌ Cristo, sánikuaa̱ꞌ íyó nakuatáꞌví-ó ñɨvɨ yaa̱ nsaa̱ꞌá sɨ ɨ́ɨ ɨ́n Ndiosíꞌ nkene-e nua̱ua̱nꞌ yaa̱ niváꞌa

16

45

Romanos Romanos 16 16

sáva kɨtíñú ráa nua̱ua̱nꞌ rea̱ꞌ. Jee chineí rán ña ré ná kúvi yaa̱ jíniñúꞌún ña ránoꞌó. Chi nchii̱neí nijia ña kuea̱ꞌea̱ꞌ víꞌí rá ñɨvɨ, nea̱ suni nuꞌuꞌ ranikaa̱ꞌ. 3 Kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Priscila jín Aquila tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ráa, chi nchii̱neí táꞌán ráa jín nuꞌuꞌ jín tiñu Cristo Jesús sáꞌá ránꞌ. 4 Njiaa̱ꞌa ráa maáráa jiea̱ꞌea̱ꞌ nuꞌuꞌ sú kaa̱ꞌ kuviꞌ ráa, nékúvi. Jee nsú kuaa̱chi kuitɨꞌ maáníꞌ vá jiáꞌa yaa̱ kútaꞌviꞌ nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ráa, chisaꞌ suni jiáꞌa yaa̱ kútaꞌviꞌ nea̱ ntaa̱ká rá ñɨvɨ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa nua̱ua̱nꞌ Cristo yaa̱ ntu kúvi ráa ñɨvɨ Israel yaa̱ kútútú ráa ntáká rá ñuunꞌ. 5 Jee kua̱ꞌva rán xá tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rá ñanitáꞌánó yaa̱ kútútú nua̱ua̱nꞌ veꞌi Priscila jín Aquila. Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Epeneto tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ. Suvirea̱ꞌ ví yaa̱ ñúnúunꞌ nii̱ꞌ jee kúvi tea̱e xíꞌnañúꞌún ñaa̱koa̱soa̱ꞌ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ nii̱nua̱ꞌ iniꞌ rea̱ꞌ ntɨɨn rea̱ꞌ tua̱ꞌun Cristo nua̱ua̱nꞌ ñɨvɨ ñuunꞌ Asia.16:5 6 Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ María tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ña, yaa̱ nsaa̱tíñú nii̱ꞌin víꞌí ña yaa̱ kúvi yaa̱ váꞌa nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó. 7 Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Andrónico jín Junias tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ráa, yaa̱ kúvi ráa táꞌán ñɨvɨ ñuunꞌ nii̱ꞌ, jín rá táꞌán nyɨi̱ꞌɨ jín nii̱ꞌ iniꞌ vekaa̱a ví ráa. Jee níꞌínꞌ ráa yaa̱ nákuetúꞌún rá apóstol ráa.16:7 Jee suviráa xíꞌna ráa kaa̱ꞌ nkii̱vɨ ráa nua̱ua̱nꞌ Cristo nsú kaa̱ꞌ nuꞌuꞌ. 8 Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Amplias tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ. Yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó jee ñúnúunꞌ nii̱ꞌ rea̱ꞌ. 9 Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Urbano tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ, yaa̱ táꞌán sátíñú jín ráníꞌ ví rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ tiñu Cristo. Jee suni kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Estaquis tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ, yaa̱ ñúnúunꞌ nii̱ꞌ rea̱ꞌ. 10 Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Apeles tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ, yaa̱ túvi nijinꞌ nua̱ua̱nꞌ nɨꞌɨ ñɨvɨ yaa̱ íñɨ ɨ́ nii̱ꞌin rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Cristo. 16:5

Áxí: Acaya Áxí kuvi káchíꞌ-ó: jee suviráa kúvi tea̱e nteñu rá apóstol yaa̱ níꞌínꞌ ráa tua̱ꞌun nákuetúꞌún rá ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá vaa̱ꞌa ráa tiñu apóstol yaa̱ nchua̱ichí Ndiosíꞌ ráa sáva saꞌá ráa tiñu rea̱ꞌ. 16:7

Romanos 16

46

Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ táꞌán veꞌi Aristóbulo tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ráa. 11 Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Herodión tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ, yaa̱ kúvi tea̱e táꞌán ñɨvɨ ñuunꞌ nii̱ꞌ. Jee kua̱ꞌva rán xá tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ táꞌán veꞌi Narciso, ya yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ ráa nua̱ua̱nꞌ Ita̱ oꞌoꞌ-ó. 12 Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Trifena jín nua̱ua̱nꞌ Trifosa tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ráa, yaa̱ sátíñú nii̱ꞌin ráa nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó. Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Pérsida tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ ña, ya ñúnúunꞌ-ó ña, yaa̱ sátíñú nii̱ꞌin kuea̱ꞌea̱ꞌ víꞌí ña nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó. 13 Jee kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ Rufo tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rea̱ꞌ, yaa̱ jíníꞌ ntaa̱ká ñɨvɨ yaa̱ vaa̱ꞌa sáꞌá rea̱ꞌ tiñu Ita̱ oꞌoꞌ-ó.16:13 Jee suni kua̱ꞌva rán xá nua̱ua̱nꞌ nánáꞌ rea̱ꞌ tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌun nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ ña, yaa̱ nkuvi kuéntáꞌ nánáꞌ nii̱ꞌ ranikaa̱ꞌ. 14 Jee kua̱ꞌva rán xá tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Asíncrito, jín nua̱ua̱nꞌ Flegonte, jín nua̱ua̱nꞌ Hermas, jín nua̱ua̱nꞌ Patrobas, jín nua̱ua̱nꞌ Hermes, jín nua̱ua̱nꞌ rá ñanitáꞌán-ó yaa̱ nééꞌ jín ráa. 15 Jee kua̱ꞌva rán xá tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Filólogo jín Julia, jín nua̱ua̱nꞌ Nereo jín kua̱ꞌva rea̱ꞌ, jín nua̱ua̱nꞌ Olimpas, jín nua̱ua̱nꞌ ntaa̱ká rá ñanitáꞌán-ó yaa̱ nsásɨ ɨ́ɨ ɨ́n Ndiosíꞌ ráa yaa̱ yɨ ɨ́tíñú ráa nua̱ua̱nꞌ Ita̱ oꞌoꞌ-ó yaa̱ nééꞌ jín rává. 16 Jee Kaꞌanꞌ rán tua̱ꞌun káꞌánꞌ vaa̱ꞌa yɨ ɨ́ñúꞌún16:16 jín ɨɨn inka rá táꞌán rán. Jee ntaa̱ká rá “grupo” ñanitáꞌán-ó yaa̱ yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́ xii̱ntíín Cristo tájí ráa tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó. 17 Jee ránoꞌó ñanitáꞌán nii̱ꞌ, jíkánꞌ táꞌvíꞌ nii̱ꞌ yaa̱ nito koo rán maárán nua̱ua̱nꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ sáꞌá ráa yaa̱ kusɨ ɨ́ɨ ɨ́n rá táꞌán-ó jín síkíninkava ráa táꞌán-ó jín tua̱ꞌun yaa̱ ntu kétáꞌán jín tua̱ꞌun yaa̱ ya 16:13

Áxí: yaa̱ nkaa̱ji Ndiosíꞌ rea̱ꞌ kɨꞌɨ rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó. Tua̱ꞌun yaꞌá ví teyuꞌú ii̱ii̱ꞌ.

16:16

47

Romanos Romanos 16 16

nkua̱tua̱ꞌva rán. Jee kuiyo rán nua̱ua̱nꞌ ráa. 18 Chi rá ñɨvɨ sáꞌá sukuán jee ntu yɨ ɨ́tíñú ráa nua̱ua̱nꞌ Ita̱ oꞌoꞌ-ó Cristo, chisaꞌ chíñúꞌún ráa chii̱ji maáráa. Jee nea̱ jiákɨ ɨ́nꞌ ráa tua̱ꞌun káꞌánꞌ ráa jín tua̱ꞌun yɨ ɨ́ñúꞌún káꞌánꞌ ráa, jee sukuán xínáꞌví ráa ánímaꞌ rá ñɨvɨ yaa̱ ntiáꞌan kujia iniꞌ rává tua̱ꞌun Ndiosíꞌ. 19 Chi nkenta ntesoa̱ꞌo nɨꞌɨ ñɨvɨ tua̱ꞌun yaa̱ káníjiá váꞌa rán nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun Cristo. Saáva kúsɨ ɨ́ɨꞌ iniꞌ nii̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ rán. Soo kuíni nii̱ꞌ yaa̱ níchí koo rán nua̱ua̱nꞌ yaa̱ váꞌa, jín yaa̱ ntu ñúꞌún iniꞌ rán kueꞌnu nivaa̱ꞌa rán yaa̱ ntu kujia iniꞌ rán maa. 20 Jee maá Ndiosíꞌ yaa̱ sáꞌá rea̱ꞌ yaa̱ nééꞌ vaa̱ꞌa-ó, jee yaa̱chii̱ꞌ ni saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kuneí rán jín kuii̱ꞌnaa̱ꞌ kúñáꞌnú yaa̱ naní Satanás kuéntáꞌ kuaa̱xin rán maa chii̱ji jiea̱ꞌea̱ꞌ rán. Jee naa̱ kaa̱ꞌ koo maa̱nii̱ꞌ iniꞌ Ita̱ oꞌoꞌ-ó Jesús kunea̱ꞌyá rea̱ꞌ ránoꞌó. 21 Timoteo, táꞌán sátíñú rea̱ꞌ jín nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ Cristo, jín Lucio, jín Jasón, jín Sosípater, yaa̱ kuvi ráa táꞌán ñɨvɨ ñuunꞌ nii̱ꞌ, tájí ráa tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún ráa nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó. 22 Nuꞌuꞌ Tercio, tée nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ yaꞌá ˻sánikuaa̱ꞌ káchíꞌ Pablo nua̱ua̱nꞌ nii̱ꞌ˼, jee suni tájí nii̱ꞌ tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún nii̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó chi yɨ ɨ́ꞌɨ ɨ́-ó nua̱ua̱nꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó. 23 Jee Gayo, yaa̱ tájí rea̱ꞌ veꞌi rea̱ꞌ nééꞌ nuꞌuꞌ, Pablo, jee nɨꞌɨ rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Cristo kútútú ráa veꞌi rea̱ꞌ, jee tájí rea̱ꞌ tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún rea̱ꞌ nua̱ua̱nꞌ rán. Jee Erasto, yaa̱ kúvi tea̱e tɨ ɨ́ɨn xua̱ꞌún ñuunꞌ yaꞌá, jín ñanitáꞌán-ó Cuarto tájí ráa tua̱ꞌun jíkátua̱ꞌún ráa nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó. 24 [Naa̱ kaa̱ꞌ koo kaa̱ꞌ yaa̱ maníꞌ iniꞌ I a̱toꞌoꞌ-ó Jesucristo jín ránoꞌó. Sukuán koo. Amén.] 25 Jee vitan jee nákuetúꞌún-ó Ndiosíꞌ. Maáréꞌ kúvi saꞌá rea̱ꞌ yaa̱ kuiñɨ nii̱ꞌin rán nua̱ua̱nꞌ tua̱ꞌun váꞌa yaa̱ sikáku Cristo yó, yaa̱ stékútua̱ꞌún nii̱ꞌ. Jee kúvi tua̱ꞌun vá yaa̱ tékútuꞌún jiea̱ꞌea̱ꞌ Jesucristo nua̱ua̱nꞌ ránoꞌó yaa̱ kúvi sánikuaa̱ꞌ nstúvi Ndiosíꞌ tua̱ꞌun vá yaa̱ nyɨsea̱ꞌí tua̱ꞌun yaꞌá nea̱ tiempúꞌ yanaꞌán, nékúvi. 26 Soo vitan jee ntua̱vi nijinꞌ tua̱ꞌun yaꞌá. Jee nua̱ua̱nꞌ rá tua̱ꞌun níso nua̱ua̱nꞌ tutuꞌ ííꞌ stúvi Ndiosíꞌ maa chi njiaa̱ꞌa rea̱ꞌ tua̱ꞌun vá nua̱ua̱nꞌ rá “profeta”, jee ntee ráa maa sánikuaa̱ꞌ ntaa̱túníꞌ rea̱ꞌ. Ndiosíꞌ ví yaa̱ tékúꞌ rea̱ꞌ

Romanos 16

48

nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání. Saáva nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ sukuán sáva kúvi kukáꞌnú iniꞌ rá ñɨvɨ ntáká “nación” sáva ii̱nua̱ꞌ iniꞌ ráa kaníjiá ráa tɨɨn ráa tua̱ꞌun rea̱ꞌ. 27 Ndiosíꞌ yaa̱ métúꞌún rea̱ꞌ ví Ndiosíꞌ jee níchí rea̱ꞌ, nákuatúꞌúnó nɨ ɨ́ɨ ɨ́nkání yaa̱ viiꞌ kúñáꞌnú rea̱ꞌ jiea̱ꞌea̱ꞌ yaa̱ nsaa̱ꞌá rea̱ꞌ jín Jesucristo. ¡Sukuán koo! ¡Amén!